nedeľa 31. marca 2013
D E P E C H E M O D E
DELTA MACHINE
13. štúdiový album s trinástimi skvelými počinmi vydaný v roku 2013.
V tomto prípade trinástka určite nie je zlou číslovkou, ale práve naopak. Pre túto kultovú kapelu z 80. rokov minulého storočia je album Delta Machine viac než znovuzrodením.
Recenzia: Depešáci nestarnú. Stále bavia.
„Vitaj v mojom svete, vkroč rovno týmito dverami, nechaj utišujúce
prostriedky doma, už ich nebudeš viac potrebovať,“ tak presne týmito
slovami z piesne Welcome To My World otvára Dave Gahan najnovší album
kapely Depeche Mode s názvom Delta Machine. I keď sú stále verní svojmu
štýlu a temnej hudobnej atmosfére, ktorá je pre ich albumy typická, o
čosi väčšia „čistota“ a životná radosť je na albume predsa len cítiť.
Svojím trinástym počinom sa tak určite vracajú k tomu najlepšiemu, čo
vôbec vytvorili, a pritom sa snažia byť moderní a neopakovať sa. A darí
sa im to.
Elektronická lahôdka
K ich albumu,
ktorý je vonku už pár dní, sa pozitívne prikláňa aj kritika, čo je však
dôležitejšie, spokojnosť cítiť aj v samotnej kapele. Dave Gahan, Martin
Gore a Andrew Fletcher sa vyjadrili, že náladou i vyznením sa album
podobá starším nahrávkam z deväťdesiatych rokov – albumom Violator a
Songs of Faith and Devotion. Album od začiatku až do konca ponúka pestrú
škálu hudobných nástrojov, ich kombinácií a hravosti. Opäť ukázali, že
sú majstrami elektronických nástrojov, keďže album sa nesie väčšinou v
tomto móde, ale aj syntetizátory nechali vyznieť v skladbách ako Alone
či Soft Touch/Raw Nerve, v úvodnej piesni zase zborové sláčiky či blues v
slow.
Nebo...
Prvým singlom bola pieseň
Heaven, ktorá je podľa Gahana kľúčovou piesňou a podstatou celého albumu
a tiež dôvodom, prečo ešte stále robí hudbu. Pieseň je naozaj typickou
„depešáckou hitovkou“, ktorá už pár týždňov pred vydaním albumu
predurčovala, akým smerom sa bude novinka uberať. Príjemnou záležitosťou
je aj pieseň Broken z pera Dava Gahana, silná a otvorená zároveň.
Album
má vyrovnané pulzovanie, stále akoby v jednej línii, čo môže pre
niektorých byť až príliš rozťahané alebo zdĺhavé, ale aj v tomto je však
čaro ich štýlu a rozpoznania. Možno je trocha škoda, že máloktorá
pieseň poslucháča vytrhne z tejto jednej roviny, ale je to napriek tomu
veľmi kvalitná spleť vyrovnaných skladieb. Maličkým experimentom je
napríklad skladba My Little Universe.
Nájdený mier
„Našiel
som mier, ktorý som hľadal,“ povedal Gahan, ktorý na album prispel hneď
niekoľkými a naozaj presvedčivými skladbami. Aj keď dnes stále musí
chodiť na vyšetrenia, cíti sa dobre, a hlavne je plný energie. Prekonal
boj s drogami, klinickú smrť i operáciu nádoru na močovom mechúre, dnes
má ešte viac chuti spievať a hrať. Dokázal to nielen tým, že sa aj počas
pauzy od posledného albumu v roku 2009 venoval iným projektom, ale aj
tým, že si vydobyl možnosť na albume nielen spievať, ale aj tvoriť. A
doterajší hlavný skladateľ Martin Gore (tiež sedem rokov abstinujúci a
aktuálne usmiaty expesimista) mu to rád dovolil, pretože si sám
uvedomil, že to prospeje kapele aj albumu. Dnes sú tak vyzretejší,
múdrejší a vyrovnanejší. Stále sa venujú láske a vzťahom, menej už
smrti, sú temní i nepokojní, ale stále sami sebou.
A tak, ako na
začiatku albumu kapela vítala, na konci sa lúči skladbou Goodbye, ktorá
album uzatvára ako jednu líniu vzťahu. (V deluxe verzii sú ďalšie štyri
piesne.) A už v máji budú po tretíkrát kričať aj Hello, Bratislava.
Album si viete zakúpiť TU
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)