D E P E C H E     M O D E

DELTA   MACHINE
13. štúdiový album s trinástimi skvelými počinmi vydaný v roku 2013.

V tomto prípade trinástka určite nie je zlou číslovkou, ale práve naopak. Pre túto kultovú kapelu z 80. rokov minulého storočia je album Delta Machine viac než znovuzrodením.

Recenzia: Depešáci nestarnú. Stále bavia.

 „Vitaj v mojom svete, vkroč rovno týmito dverami, nechaj utišujúce prostriedky doma, už ich nebudeš viac potrebovať,“ tak presne týmito slovami z piesne Welcome To My World otvára Dave Gahan najnovší album kapely Depeche Mode s názvom Delta Machine. I keď sú stále verní svojmu štýlu a temnej hudobnej atmosfére, ktorá je pre ich albumy typická, o čosi väčšia „čistota“ a životná radosť je na albume predsa len cítiť. Svojím trinástym počinom sa tak určite vracajú k tomu najlepšiemu, čo vôbec vytvorili, a pritom sa snažia byť moderní a neopakovať sa. A darí sa im to.

Elektronická lahôdka
K ich albumu, ktorý je vonku už pár dní, sa pozitívne prikláňa aj kritika, čo je však dôležitejšie, spokojnosť cítiť aj v samotnej kapele. Dave Gahan, Martin Gore a Andrew Fletcher sa vyjadrili, že náladou i vyznením sa album podobá starším nahrávkam z deväťdesiatych rokov – albumom Violator a Songs of Faith and Devotion. Album od začiatku až do konca ponúka pestrú škálu hudobných nástrojov, ich kombinácií a hravosti. Opäť ukázali, že sú majstrami elektronických nástrojov, keďže album sa nesie väčšinou v tomto móde, ale aj syntetizátory nechali vyznieť v skladbách ako Alone či Soft Touch/Raw Nerve, v úvodnej piesni zase zborové sláčiky či blues v slow.

Nebo...
Prvým singlom bola pieseň Heaven, ktorá je podľa Gahana kľúčovou piesňou a podstatou celého albumu a tiež dôvodom, prečo ešte stále robí hudbu. Pieseň je naozaj typickou „depešáckou hitovkou“, ktorá už pár týždňov pred vydaním albumu predurčovala, akým smerom sa bude novinka uberať. Príjemnou záležitosťou je aj pieseň Broken z pera Dava Gahana, silná a otvorená zároveň. 

Album má vyrovnané pulzovanie, stále  akoby v jednej línii, čo môže pre niektorých byť až príliš rozťahané alebo zdĺhavé, ale aj v tomto je však čaro ich štýlu a rozpoznania. Možno je trocha škoda, že máloktorá pieseň poslucháča vytrhne z tejto jednej roviny, ale je to napriek tomu veľmi kvalitná spleť vyrovnaných skladieb. Maličkým experimentom je napríklad skladba My Little Universe.

Nájdený mier
„Našiel som mier, ktorý som hľadal,“ povedal Gahan, ktorý na album prispel hneď niekoľkými a naozaj presvedčivými skladbami. Aj keď dnes stále musí chodiť na vyšetrenia, cíti sa dobre, a hlavne je plný energie. Prekonal boj s drogami, klinickú smrť i operáciu nádoru na močovom mechúre, dnes má ešte viac chuti spievať a hrať. Dokázal to nielen tým, že sa aj počas pauzy od posledného albumu v roku 2009 venoval iným projektom, ale aj tým, že si vydobyl možnosť na albume nielen spievať, ale aj tvoriť. A doterajší hlavný skladateľ Martin Gore (tiež sedem rokov abstinujúci a aktuálne usmiaty expesimista) mu to rád dovolil, pretože si sám uvedomil, že to prospeje kapele aj albumu. Dnes sú tak vyzretejší, múdrejší a vyrovnanejší. Stále sa venujú láske a vzťahom, menej už smrti, sú temní i nepokojní, ale stále sami sebou.

A tak, ako na začiatku albumu kapela vítala, na konci sa lúči skladbou Goodbye, ktorá album uzatvára ako jednu líniu vzťahu. (V deluxe verzii sú ďalšie štyri piesne.) A už v máji budú po tretíkrát kričať aj Hello, Bratislava.

Album si viete zakúpiť TU