F I L M

The Sunset Limited

 

Expres na západ

 

 V tomto dramatu z produkce HBO září Samuel L. Jackson a Tommy Lee Jones. Příběh zkoumá debatu o víře a ateismu, životě a nihilismu, vykoupení a sebevraždě. Nenechte si ujít strhující film z pera uznávaného autora Cormaca McCarthyho.
Toto spalující drama z pera držitele Pulitzeroy ceny, Cormaca McCarthyho (Tahle země není pro starý) bravurně mísí humor a patos při zkoumání vztahu mezi cizími lidmi, kteří se setkávají v zoufalé situaci. Vše se odehrává v jednom newyorském bytě. Dva velmi odlišní muži – hluboce věřící bývalý trestanec (Samuel L. Jackson), jenž zmaří pokus o sebevraždu bílému asociálovi, který je profesorem na univerzitě (Tommy Lee Jones). Zoufalý profesor se pokusil skočit pod vlak metra. Zatímco jeden se snaží navázat pouto na racionální, duchovní a emocionální úrovni, druhý se noří hlouběji do svého těžce vybudovaného zoufalství. Uzavřeni ve filozofické debatě se oba snaží vášnivě hájit své životní krédo a přesvědčit toho druhého o své pravdě. [Zdroj: HBO] (oficiální text distributora)

http://www.csfd.cz/film/268277-expres-na-zapad/ 

 

http://download.hellshare.sk/expres-na-zapad-2011-brrip-xvid-cz-avi/7495363/ 

 

Umením propagandy je to, čo dokáže zamlčať

Sú len dve desiatky rokov za nami, keď sme prešli z jedného systému do druhého a rétorika našich politických správcov je takmer totožná s tým, čo sme tu mali pred viac ako dvadsaťdva rokmi. Aj vtedy sme počúvali heslá, že len so Sovietskym zväzom a nikdy inak a v rámci RVHP! Aj vtedy jednostranne orientované a závislé médiá spracovávali spoločenské vedomie v podobnom duchu. Máme tu opäť len jedinú šancu, lebo "teraz už žiadna druhá šanca pre Európu nebude"! Máme tu opäť len jedinú možnosť, len jedinné riešenie, ktoré práve teraz vyhovuje týmto politickým správcom, ktorí systém dostali do finančnej, hospodárskej a spoločenskej krízy.

A v prospech tejto unilaterálnej Európy by sme sa mali vzdať aj práv rozhodovať sami o sebe. "Európske RVHP" žiada podstatne vyššie právomoci, právo zasahovať do kompetencií vlád členských krajín bez ohľadu na názor a postoj obyvateľov tohoto štátu. Eurokomisia by mala rozhodovať za ľudí v tomto štáte. Ak sme ten predchádzajúci systém nazvali – totalita, tak ako nazveme tento režim ?

RVHP som zažil a bol to len pioniersky tábor oproti EÚ. RVHP urobila chyby v plánovaní, ktoré keby neboli, bolo by to celkom prijatelné. Napríklad  bol úplne nepochopiteľný nedostatok určitého tovaru, hoci sa všade vyrábalo. Bolo tiež nepochopiteľné, že nebolo možné s "bratských" krajín priniesť si na Slovensko banality napríkald balíček kávy alebo napríkald detské topánočky vyniesť do zahraničia. Dnes však  vznikom Eurovalu a zvolenia príspevkového kľúča jednotlivých krajín a aj konkrétne Slovenska do tejto "spoločnej tlačiarne ničím nekrytých Eur" začíname už  vnímať objektívnejšie realitu omnoho väčších ťažkostí ako v RVHP.  Bolestne na vlastnej peňaženke si   uvedomujeme že tí, ktorí tento "spoločný" európsky finančný podvod "spískali" už melú z posledného, že systém je neudržateľný, nereformovateľný a rozsýpa sa?

Z novin a novinárov kedysi nazývaných „strážni psy demokracie“,  sa stali hlásne trúby médiokracie , ktoré denne trúbia  ako  sú "investori  opatrní, ako  finančné trhy váhajú, a že  agentúry môžu znížiť rating Eurozóny"! Tak nadobúdam pevné presvedčenie, že sa s nami niekto iba hrá.  A vôbec si dotyční neželajú,  aby eurozóna krachla. Veď kde by už mali pod kontrolou 500 mil. obyvateľov, ktorí panáčkujú a aportujú ako sa im povie. Správajú sa ako tá  osička, ktorá keď napadne pavúka, tak ho nezabije, len ochromí a používa ako živý inkubátor pre svoje mladé. Pokial budú mocť finančný špekulanti zarábať na zisku i strate hodnoty akcií, dotiaľ  im bude tento nevyvážený stav maximálne vyhovovať a budú sa ho snažiť čo najdlhšie udrží je s nami   zle. Lebo pokojný veľmi mierny hospodársky rast elitám za oponou  nevyhovuje. Takto sa vedia dostať k hodnotám kapitálu  oveľa skôr. Preto všetko to „bubnu“, je len zastrašovaním a  nadháňaním neposlušných členov  stáda určeného na porážku.

Summit lídrov EÚ v dňoch 8. A 9. 12. 2011 možno vstúpi do dejín. Nie preto, že by vyliečil choré euro. Skôr preto, že do génov únie zakódoval vírusy, ktoré ju časom zničia. Prvým nebezpečným vírusom budú mimoriadne bolestivé finančné krivdy. Brusel odmietol zúženie eurozóny na zdravé elitné jadro. Napriek tomu dlhová kríza rozdelila Európu.  Na záchranu eura je pripravených len sedemnásť členov eurozóny plus šesť nečlenských krajín. Po vyčerpávajúcich deviatich hodinách nočných rokovaní opustili rokovania Briti a Maďari. Švédi a Česi sa musia poradiť doma a konzultovať novú zmluvu či je dodatky s parlamentmi. Zachraňovať euro bude 23 krajín, vrátane Slovenska. Čo to bude pre nás znamenať?

Udržanie menovej únie v súčasnej šírke (s Talianskom) bude možné len za cenu biliónových štátnych dotácií a transferov, ktoré ochromia rast životnej úrovne v eurozóne na desiatky rokov. Problém je v tom, že rozpočtová, resp. dlhová únia bude postavená na extrémne nespravodlivých princípoch. Slabé a chudobné krajiny, ktoré šetrili (Slovensko, Estónsko) sa budú zúfalo zadlžovať a vyčerpávať, aby pomohli bohatým štátom, ktoré nešetrili (Taliansko, Belgicko). Disciplinovaní Nemci, ktorí okresali svoj sociálny systém, budú živiť Grékov a Španielov. V umelo zviazanej „dlhovej únii“ bude narastať rozhorčenie, hnev a nakoniec aj nenávisť ľudí voči Bruselu. Pretože choré krajiny sa prehĺbením integrácie aj tak nevyliečia – a zdravé sa nakazia. Navyše UK a Maďarsko svojimi požiadavkami pôsobia   ako “trojské kone“  rozpadu eurozóny.   A to všetko preto, že umením  propagandy je  zamlčať pravdu.

Fyzika vraj dokazuje existenciu Boha

Keď v roku 1967  G.I. Šipov končil štúdium na Moskovskej univerzite a pod vedením člena Ruskej akadémie vied L. V. Keldyša napísal svoju diplomovú prácu, zaujal ho - ako budúceho vedca - jeden z najzávažnejších problémov teoretickej fyziky: zjednotená teória polí, ktorú na začiatku 20. storočia načrtol Albert Einstein. Počas posledných 35 rokov svojho života sa geniálny Einstein snažil sformulovať všeobecnú teóriu poľa. Zjednodušene možno povedať, že usiloval o objavenie vzorca, ktorý by popisoval celý svet a z ktorého by vyplývali všetky ostatné vedecké pravdy - za jeho života sa to však nepodarilo. Podarilo sa to až spomínanému ruskému vedci G.I. Šipovi, a to až po namáhavom úsilí, ktoré trvalo dve desaťročia.

Problém vytvorenia zjednotenej teórie polí  našiel v teórii fyzikálneho vákua, ktorej rozpracovanie bolo dokončené v roku 1988. Teória fyzikálneho vákua vysvetľuje strohým jazykom vzorcov a prísnej vedeckej logiky celý svet (hmotný i nehmotný) spolu so všetkými jeho prejavmi.
Odborníci z oblasti všeobecnej teórie relativity a gravitácie však k výsledku G.I .Šípova dlho mlčali. Až vďaka tomu, že  v roku 1977 medzinárodná komisia zaoberajúca sa všeobecnou teóriou relativity a gravitáciou zverejnila prvé informácie o perspektívach Šipovovej práce, sa o vedcovi a jeho aktivitách dozvedela aj vedecká obec na Západe a začala sa zaujímať o výsledky jeho bádania. Dnes sú vedecké práce súčasného riaditeľa Centra fyzikálneho vákua a člena Ruskej akadémie prírodných vied G.I. Šípova dobre známe vo všetkých svetových odborných kruhoch. V roku 1998 bol v USA zvolený za osobnosť roka a Americký biografický inštitút ho dokonca zaradil medzi 500 najvplyvnejších jedincov 20. storočia.

V čom tkvie zásluha tohto slávneho akademika?

Už zo školy vieme, že štruktúra sveta sa skladá zo štyroch úrovní reality: pevných látok, tekutín, plynov a pola s elementárnymi časticami (plazma).
Teória G.I. Šipova - myšlienku pola s elementárnymi časticami - s matematickou presnosťou dokázala, že rovín skutočnosti je celkom sedem. Štyri vyššie uvedené úrovne vytvárajú  materiálny svet, zatiaľ čo "nové" tri úrovne predstavujú nehmotný svet. Na základe experimentálnych pokusov, sa  piatou rovinou  stala oblasť fy zikálního vákua, šiestou  rovina prvotného torzného poľa a siedmou  absolútne nič.
Zo všetkých rovín nehmotného sveta je absolútna nič tou najstabilnejšou a najstálejšou úrovňou. Jedná sa o hlavnú silu, ktorá formuje zámery vákua. Absolútne nič nevytvára hmotu, ale plány alebo zámery, a keď sú plány konečne hotové, začína vlastný proces vzniku látky z vákua.
Na tomto mieste by sme mali osvetliť fakt, že pod výrazom "plány" G.I. Šipov rozumie akési vzťahy, zákony alebo možné matrice, skrátka zámery, podľa ktorých sa bude vytvárať hmotný plán, teda konkrétne hmota.
Mnohí dávnovekí filozofi vo svojej dobe vyhlasovali, že okrem hmotného sveta existuje aj svet ideí, a teórie fyzikálneho vákua túto domnienku potvrdila. Prvotný svet ideí súčasne predstavuje realitu oveľa stabilnejšiu vo vzťahu k hmote, ktorú vytvára svet vyššej reality, teda prazáklad všetkého. To znamená, že na začiatku sa objavujú práve ony idey a až potom  hmota, na ktorú sme zvyknutí v 3D priestore.
Absolútne nič G.I. Šipov vysvetľuje takto: "Z pohľadu formálnej logiky je absolútne nič zdanlivo bezobsažné, preto sme nútení ho popísať špecifickými humanitnými pojmamy, aké predstavuje napríklad výraz nadrozum. Táto úroveň s neobmedzenými možnosťami dokáže z doteraz nepochopiteľných príčin generovať prvotné plány, a ja ju preto považujem za maximálne stabilnú rovinu reality. Nemám ale na mysli žiadny mýtický či hypotetický jav, ale výlučne fyzikálnu skutočnosť. Všetko v tomto svete síce mizne a zaniká, ale táto úroveň tu vždy zostáva - je večná, absolútne všetko z nej vzniká a súčasne v nej tiež úplne všetko končí. Svet vyššej reality predstavuje svet plánov, zákonov, vzťahov medzi prvkami hmoty, ktoré sú podľa mojich poznatkov pevnejšie než hmota sama.
Podľa môjho názoru totiž existuje nová fyzikálna teória, vytvorená na základe rozpracovania predstáv Alberta Einsteina, v ktorej sa objavila akási rovina reality, ktorej synonymom je v náboženských učeniach Boh. Jedná sa o skutočnosť, ktorá disponuje všetkými znakmi Božstva, a to v stručnosti vyjadruje všetko, čo tvrdím. Nehovorím nič viac, lebo vlastne neviem, na akom princípe toto Božstvo funguje, viem však, že reálne existuje. Doteraz známymi vedeckými metódami však Boha spoznať či, preskúmať ' nedokážeme, lebo veda si nekladie otázky kto, alebo prečo, ale ako, preto ohľadom Božej existencie , veda nepodáva žiadne dôkazy - len na ňu poukazuje, pričom si nekladie žiadne ambície dosiahnuť čohokoľvek viac, pretože základná oblasť vedeckého záujmu sa sústreďuje na  hmotu.

Pokračujme však ďalej  fyzikálnym vákuom, ktoré  nesie určitú štruktúru i bez prítomnosti hmoty či fluktuácie, a dokonca aj v prípade, kedy vôbec nič neexistuje. Vždy však funguje informačná matrica, v ktorej musia prebiehať procesy vzniku a zániku látky. V súčasnosti máme k dispozícii rovnice, ktoré popisujú štruktúru vákua a podľa ktorých všetko, čo v ňom vzniká, musí zodpovedať daným zákonitostiam. "
Vákuum v podstate "žije" a mení sa aj napriek tomu, že je v podstate neutrálne a nemá ani hmotnosť, ani náboj. "U vákua rozoznávame dvojakú podstatu: na jednej strane tvorí plán spolu s matricou, na druhej strane je živé a energia jeho kmitov sa rovná nekonečnu," vyhlasuje G.I. Šípov. Genadij Šipov rozdelil rovinu fyzikálneho vákua na dve samostatné oblasti, a tým v podstate spresnil ich funkčné určenia.
Excitáciou prvotného vákua vznikajú primárne torzné polia, ktoré predstavujú elementárne časopriestorové víry pravotočivej či ľavotočivej povahy, ktoré nenesú energiu, ale informácie o všetkých možných udalostiach a javoch minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Pole s nulovou energiou, ktoré je však schopné komunikovať s inými poľami, sa vo fyzike objavuje prvýkrát. Takéto pole môžeme označiť ako informačné pole, ktoré nesie torzné oznámenie. Prvotné torzné polia okamžite zapĺňajú všetok vesmír a existujú aj druhotné  torzné polia, ktoré sú vytvárané pomocou špeciálnych generátorov.
Pod vplyvom prvotných torzných polí a v dôsledku ich spontánnej fluktuácie vo vákuu (nasledujúcom po  rovine reality) dochádza k prechodu hmoty z virtuálneho do reálneho stavu.
Bádatelia predpokladajú, že vo vákuu existujú sporné (bifurkačné) body, v ktorých sa všetky úrovne reality naraz prejavujú virtuálne. Samotné nepatrné pôsobenie poľa vedomia na tieto kritické body tak stačí k tomu, aby sled udalostí spôsobil, že z vákua vznikne pevná látka, tekutina, plyn alebo plazma. Nepripomína nám to slová Biblie:  Na počiatku bolo Slovo ?

„Kráľovstvo za koňa“ verzus „malí králi“

Rok 897 pokladajú maďari za rok zaujatia Panónie, ako nazývali rimania časť územia zadunajska. Podľa legendy pri úteku z Chazárie ich v zadunajsku prikvačila zima, a preto 128 hláv maďarských rodín, sa rozhodlo vyslať  vyjednávača menom Kirkund, aby požiadal kráľa Svätopluka o možnosť prezimovať na územi jeho kráľovstva. Kráľ Svätopluk bol veľkodušný a dal maďarským uprchlíkom to čo požadovali.

Oni mu z vďaky za darované územie s pastvinami, na oplátku darovali krásneho bieleho koňa. Keďže sa im v Potisí kde zimovali zapáčilo, veľmi sa neponáhľali ďalej. Krajina im  pripomínala rovinaté stepy  v ich rodnej Chazárii, ktoré vyhovovali ich kočovnému spôsobu života. Maďarskí hostia si tiež všimli , že slovania boli poľnohospodári, ktorí potrebujú pre svoju prácu mier, a tak  ponúkli  mieromilovnému ľudu Slavónie svoju vojenskú ochranu. Táto ponuka bola s vďakou prijatá.V roku 907 sa maďarské vojská postavili  pri meste Praslav /dnešná Bratislava /   na stranu veľkomoravanov a spoločne porazili bavorské vojská , čím bol spečatený osud  tisícročia  spolužitia maďarov so slovanmi uprostred ich územia, ktoré  radi nazývajú územím Karpatskej kotliny.

Ako však tento úvod súvisí s nadpisom „Kráľovstvo za koňa“ verzus „malí králi“? Kráľovstvo za koňa sme už  pochopili, teraz potrebujeme pochopiť aký súvis majú s kráľovstvom „malí králi“. Malí králi je  názov knihy najvýznamnejšieho „maďarského“ spisovateľa Móra Jókaya, rodáka z dnes už neexistujúcej obce Malá Jovka v Požitaví, v susedstve terajšieho Arboréta Mlyňany, resp. Slepčian, kde sa narodil v roku 1825 pod menom Móric Jókai. V roku 1931 začal mladý Móric navštevovať Kolégium reformovanej cirkvi v Komárne, kde mal jeho otec advokátsku kanceláriu. Odtiaľ odišiel do Pešti, kde v roku 1846 začal písať svoje prvé poviedky do novín Hirlap a Eletképek a napísal tam aj svoj prvý román Všedné dni. Ako správny praktikant sa spriatelil so Sándorom Petofim /Alexandrom Petrovičom/, ideovým vodcom protihabsburgovského povstania v roku 1848. Povstanie bolo porazené, pretože ruské vojská prinútili povstalcov zložiť zbrane pri meste Világoš. Mór bol dva razy ženatý.Od roku 1860 do roku 1896 bol parlamentným poslancom v Uhorskom sneme. Zomrel v roku 1904 a je pochovaný na cintoríne reformovanej cirkvi v Komárne.

Nebudem tu rozoberať celé literárne dielo Móra Jokaya, ktorý je na Slovensku známy hlavne historickým románom Levočská biela pani, v ktorom opisuje tragický osud manželky kapitána Korponayovej, na ktorú padla vina za vojenský neúspech grófa Andrássyho v Levoči.  Pristavím sa však pri historickej beletrii, ktorá je azda najpopulárnejšou formou priblíženia histórie medzi čitateľov. Zároveň táto literatúra buduje národné povedomie utláčaných národov, tak ako tomu bolo v Uhorsku. Paradoxom histórie je fakt, že sa to stalo aj maďarom v  mnohonárodnostnom Uhorsku, ktoré  v roku 1848 povstalo v  boji proti Habsburgovskému absolutizmu. A kto iný, ako Mór Jokay, ktorý na vlastnej koži zažil v peripetiách svojho života všetko to „vlastenecké“ cítenie, by dokázal napísať dielo s takou brisknosťou.  Mór  k tomuto románu pristúpil s perom namočeným v dokonalých prejavoch anekdotického realizmu a uštipačnou satirou  až sarkazmom, si  urobil  výsmech zo všetkých falošných historických artefektov vyrobených na podporenie hrdosti maďarstva. Ako?

V diele „Malí králi“ verne u pútavo opisal vtedajšie feudálne Uhorsko /pred rokom 1848/ na pozadí príbehu dvoch bratov Decembala a Balizara, ktorí sa považovali za nekorunovaných kráľov Tuhutumskej stolice.  V strede deja je Decembal, ktorý sa nijako nemôže a ani nechce zbaviť feudálnej nadradenosti a myslenia, lebo sa považuje za priameho potomka Tonuzóbu, vnuka spomenutého Kirkunda, ktorý získal pre maďarov od Svätopluka „kráľovstvo za koňa“. /Tonuzóba sa stal  nekorunovaným kráľom Maďarov, lebo bol  za záhadných okolností v roku  955 úkladne  zabitý a rituálne pochovaný na mieste o ktorom nikdo nevie. Po mnohých intrigách a bojoch so slovanskými kniežatmi sídliacimi v Nitre, sa stal kráľom Uhorska až v roku 1001  Štefan I./ Decembal, hrdina románu aj  keď sa protiví viedenskej oligarchii a vláde dvorskej aristokracie, nie je schopný prekročiť svoj tieň, lebo na ich miesto by bol schopný postaviť  iba staršiu formu feudalizmu, pretože ho neustále mámi ošiaľ  rodovej výnimočnosti, ktorý sa vynie celým  dejom ako červená niť a pre ktorý je  ochotný vzdať sa aj rodového dedičstva,  ktoré vlastnil jeho podvedený brat Balizar, pretože údajne na jeho pozemku sa  nachádza  hrob zavraždeného a rituálne pochovaného  nekorunovaného kráľa maďarov Tonuzóbu. Celý podvod z falošnými hystorickými artefaktami vyrobenými na podporenie hrdosti maďarov vymyslel viedenský obchodník zo starožitnosťami Anonymus Vakandi. Časť deja sa odohráva aj v Bratislave, kde Decembal zastupoval v parlamente Tuhutumskú stolicu. Opis života maďarských poslancov, ktorých jediným vzrušením bolo v Bratislave  po zasadaní parlamentu hrať poker o peniaze,  odráža hodnotový rebríček degenerovaných magnátskych potomkov aristokratov a birokratov.  Naproti nim vystupuje  Decembalov syn Emanuel, ako hrdina revolučných bojov, ktorý stelesňuje veľa progresívnych myšlienok a ideálov, za ktoré bojoval  aj Jokay.

Záverom vrele doporučujem prečítať si knihu každému, kto nerozumie  konaniu dnešných „malých kráľov“  v  parlamentnej demokracii u nás. Tento literárny skvôst nášho rodáka, ktorého si privlastnili maďari, si môžete kúpiť už len v antikvariátoch.

http://www.antikvart.sk/site/Vyhladavanie.html?sv=mal%C3%AD+kr%C3%A1li

Kto má pravdu na Slovensku?

„To je nonsens, aby sa denník Pravda odmietol vyjadriť ku konštatovaniam, ktoré boli zverejnené, že rodina, ktorá vlastní denník Pravda, sa v minulosti hlásila k Adolfovi Hitlerovi, posielala mu blahoprajné telegramy.“ Týmito slovami Robert Fico  zaútočil na denník Pravda 8. augusta  2008 po otázke  novinárky, ktorá sa týkala sociálnej politiky. Vyzval ju, aby sa vyjádrila k minulosti brata zakladateľa vlastníka Pravdy – britskej spoločnosti Daily Mail and General Trust. Brat lorda Northcliffa, lord Rothermere pred vojnou sympatizoval s fašizmom. Prečítajme si časť jeho  korešpodencie s Hitlerom, aby sme sa dozvedeli, čo myslel Robert Fico svojou otázkou. A či   sa niečo odvtedy zmenilo  v tom, kto má pravdu na Slovensku.

http://www.sme.sk/c/4010828/fico-opat-spominal-pravdu-a-hitlera.html

Adolf Hitler, list  Lordovi Rothermereovi (7. December 1933) Chcel by som  vyjadriť svoju úctu v mene nespočetného množstva Nemcov, ktorí ma považujú za svojho hovorcu, za Vašu múdru a užitočnú podporu politike, ktorá  ako všetci vieme, prispeje k trvalému mieru v Európe. Práve tak ako sme my presvedčení, že sa musíme brániť proti útokom, odmietame akúkoľvek myšlienku o začatí vojny. Som presvedčený, že nikto z tých, kto bojoval v zákopoch vojny, v ktorejkoľvek európskej krajine, si neželá ďalší konflikt.

Lord Rothermere, telegram Adolfovi Hitlerovi (1. Október 1938) Môj drahý furer. Každý v Anglicku je hlboko dojatý nekrvavým riešením československého problému. Ľudia sa neboja ani tak úpravy hraníc, ako hrozby možnej vojny a sprievodných masakrov.  Frederick Veľký bol populárnou osobnosťou. Salutujem k Vašej hviezde, ktorá stúpa čoraz vyššie.

Prečo sa denník Pravda, odmietol vyjadriť k Ficovým obvineniam? To môžeme len tušiť.  Vydavateľstvo Perex vlastnil podnikatel Juraj Široký, ktorý sa ho rozhodol  predať.  Prezident Slovenského zväzu ľadového  hokeja , jeden z donorov Smeru, tak urobil  bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť. Kupcu našiel v jednom z najväčších mediálnych koncernov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Daily Mail and General Trust  (DMGT). I keď cena za akú DMGT Northeliffe akvizíciu Perex kúpila, nebola oznámená, v mediálnych kruhoch sa odhadovala výška transakcie medzi 500 až 600 miliónmi korún. K danajskému daru  Širokého  Ficovi, sa z  pochopitelných dôvodov  vydavatelstvo  odmietlo vyjadriť.

Mediálny dom patriaci štvrtému vikomtovi rodiny Rothemerovcov, lordovi Jonathanovi Harmsworthovi, je v Británii známy najmä denníkom Daily Mail a nedeľníkom Mail on Sunday. Keď sa dnes pozrieme do obchodného registra, zistíme, že denník Pravda vlastní firma Perex, ktorá je väčšinovo zastúpená  Maďarmi s britským kapitálom. Perex má okrem denníka Pravda množstvo obchodných aktivít, napríklad Profesia.sk, Moment, Avízo, Autovia.sk a patrí k najsilnejším printovým domom na Slovensku. Centrum a vedenie printových aktivít spoločnosti Perex sa nachádza v Maďarsku. Takýmto spôsobom sú na Slovensku celkom legálne umlčované hlasy, ktoré nesúladia s názorom ich maďarských šéfov, či už v Maďarsku alebo Británii. Nech by to bol aj hlas premiéra tejto krajiny.

Ako už bolo spomenuté , 100% akcií vydavatelstva Perex kúpila britská  skupina DMGT prostredníctvom svojej dcérskej společnosti Northcliffe International. Majiteľom Nortcliffe je pán Rothermere, ktorého predok prežíval Trianon ako traumu a   ktorý nabádal Hitlera k invázii  do Rumunska. Zároveň silno podporoval revíziu  Trianonu v prospech Maďarska a ktorému v roku 1927  bola dokonca ponúknutá maďarská koruna. Okrem iného Hitlerovi napísal  „Obnovte aspoň časť maďarských pôvodných hraníc, ktoré dnes patria Československu a Juhoslávii.“

Lord Rothermer napísal tiež predslov  ku knihe „Tragédia Trianonu: volanie Maďarska po ľudskosti.“ Kampaň lorda Rothemerea v prospech mierovej revízie hraníc je jednou z významných kapitol maďarských revizionistických snáh trvajúcich dodnes. Zo zahranično-politického hľadiska akcia nepriniesla požadovaný úspech. Napriek tomu, jej velký mediálny ohlas zabezpečil širšiu propagáciu myšlienke revízie trianonskej mierovej zmluvy. Onedlho po začatí kampane, sa ostrie Rothermerovho pera zameralo konkrétne na jeden štát – na Československo, ktoré označil za „neživotaschopný zlepenec“„  a za „pracháren Európy“.

V denníku The Daily Mail z 10. Júla 1933 išiel Lord  Rothermere ešte ďalej. Vyzýval  mladých britských  mužov, aby sa bližšie pozreli na pokrok, který dosiahol nacistický režim v Nemecku. Nesmú sa nechať zviesť dezinterpretáciami svojin oponentov….(ktorí) začali ohováračskú kampaň o tzv. „nacistických  zverstvách“, čo ktokoľvek kto navštívil Nemecko vidí, že ide len o izolované incidenty, ktoré sa stanú v národe tak veľkom  ako je aj náš, ktoré však boli zveličené, aby vyvolali dojem, že nacistická vláda je tyrania. Nemecký národ rapídne upadá pod nadvládou cudzích elementov.  V posledných  dňoch pred-Hitlerovho režimu bolo v Nemecku dvadsať krát viac  židovských úradníkov  ako pred vojnou. Medzinárodní Izraeliti , sa dosadzovali do kľúčových pozícií v nemeckej administrative. Traja nemeckí ministri mali priame vzťahy s tlačou, v každom prípade bola osoba zodpovedná za interpretáciu politiky verejnosti žid.

A ako je to dnes? Čo môžeme povedať o tom,  kto je zodpovedný za interpretáciu politiky  verejnosti na Slovensku? V interpretácii a vyjadrovaniu  sa k vlastným problémom je Slovensko nesvojprávne, lebo nevlastní žiadny printový denník. Mediálny trh na Slovensku je plne v rukách zahraničného kapitálu a ich vlastníkov, vrátane  Pravdy. Preto je namieste otázka z úvodu článku:    Kto má pravdu na Slovensku? Má ju denník Pravda, alebo ktorýkoľvek iný denník vychádzajúci na Slovensku so zahraničným kapitálom a zahraničnými vlastníkmi?  Ak sa  onedlho má stať podľa Orwelovho románu 1984 skutočnosťou zriadenie „ministerstva Pravdy“ , tak na odpoveď ani nemusíme čakať.  S istotou vieme, kto má  pravdu na Slovensku dnes, a kto ju bude mať aj v blízkej budúcnosti.

S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“

Uhorsko nie je Maďarsko!

Bol čas, keď v Uhorsku nebol ani jeden maďar. Situácia sa zmenila až príchodom utečencov z Chazárie. Prišli do Karpatskej kotliny spoločne. 128 rodín chazarskej šľachty spolu s ich maďarskými bojovníkmi. Písal sa rok 897 n.l., keď vyhnanci z  Chazárie,  požiadali  kráľa Svätopluka, či by mohli na svojej ceste na západ, prezimovať na území jeho kráľovstva. Počas prezimovania, sa im v povodí rieky Tisy tak zapáčilo, lebo im veľmi pripomínala rodnú krajinu, že sa rozhodli zostať a ponúknúť svoju pomoc a ochranu ľudu, o ktorom si všimli, že rád pracuje na svojich poliach.

Táto ponuka bola s vďakou prijatá.V roku 907 sa maďarské vojská postavili  pri meste Preslavasburg /dnešnej Bratislave /   na stranu Slovanov a spoločne porazili bavorské vojská. Definitívne rozhodnutie vytvoriť si spoločný štát so Slovanmi padlo však až po prehratej bitke pri rieke Lechu 10 augusta 955 neďaleko mesta Augsburg v Nemecku.. Nemecký kráľ Oto I za podpory viacerých európskych vladárov, tu zastavil postup staromaďarských kmeňov do západnej Európy. Bola to definitívna porážka starých Maďarov. Podľa ústnej tradicie sa z bitky pri Lechu vrátilo len sedem maďarských bojovníkov.Ich výpravy po tejto bitke nepokračovali. Prešli z kočovného spôsobu života na usadlý a usadili sa približne v dnešnom Maďarsku , kde prebrali spôsob života od poľnohospodársky vyspelejších miestnych Slovanov. Zvláštnosťou spoločnej  maďarsko chazarskej odysey je fakt, že chazari sa nechceli priznať k svojej totožnosti a vydávali sa za židov. Chazarskí židia zámerne zatajovali   svoju chazarskú  identitu, ktorú poznali len maďari, a zámerne sa  rozhodli vybudovať   identitu maďarov, za ktorou sa skrývali. Aj  prvý  maďarský kráľ Thonuzoba bol chazar. A tak to išlo dokola ďalej. Po vyše storočí spolužitia s pôvodným slovanským  obyvateľstvom  Panónie, si chazarsko maďarskí súkmeňovci, intrigami a vraždami vynútili v r. 1000 „svojho“ a teda aj nášho  prvého Uhorského kráľa Štefana I.

Štefan, ako kresťanskí neofit v roku 1019 založil z vďaky v Blatnohrade kláštor na počesť svätého Hadriána, ktorý ustanovil bullou staroslovienčinu ako čtvrtý liturgický jazyk po hebrejčine, gréčtine a latinčine. Tu pri Balatóne  nakonec zomrel aj Metod, ktorý menoval za svojho nástupcu slovana Gorazda. V Blatnohrade  sa nachádzal do 11. storočia aj Pribinov župným hrad a sídlo Zalánskej župy. Keď maďarskí archeológovia nechtiac odkryli pri svojich vykopávkách túto tak starostlivo a zámerne zamlčiavanú slovanskú históriu osídlenia Panónie, starostlivo zasypali nálezisko pozostatkov kláštora  so slovanskými  artefaktami, aby sa tak nevdojak nedotkli umelo budovanej historie maďarstva. Dnes v obci Zalvar, skrytej pred očami turistov v blízkosti Balatónu, mieste posvätnej historie Slovákov nájdeme len pamätný stĺp Cyrila a Metoda. Tento stĺp bol postavený v roku 1985 zásluhou bulharského štátu. Jeho pôvodné sochy sv. Cyrila a Metoda v roku 1998 ukradli a rozkúskovali. Zlodeji boli zadržaní, keď odovzdávali kov do zberu. Tak históriu Pribinovho  a Koceľovho blatenského kniežatstva v rokoch 861 – 876,  nepriamo pripomínajú len zvyšky baziliky na ostrove Récéskút, kde na mieste asi pôvodného oltára stojí kovový kríž, na ktorom je tabuľka s týmto textom: „Toto miesto vysvätili v 850-om roku“. Nič viac. O zatajenej histórii slovanských kniežat sa mlčí. Ale vráťme sa k téme. Uhorsko nie je Maďarsko!

Od roku 1000 až do roku 1301 vládli striedavo na tróne Uhorska vládci Arpádovskej dynastie,  chazarskí a  maďarskí vládcovia  s ich krásnymi slovanskými manželkami.  Po zavražení posledného Uhorského kráľa  Ondreja I., ktorou  si zakrvavil ruky sám „svätý“ Vatikán, ovládli  trón Uhorska na vyše tri storočí „pápeženci“ z francúzskeho rodu Anjuovcov. To trvalo až do roku 1526 keď sa ujali vlády nad Uhorskou „kolóniou“ rakúski Habsburgovci, ktorí vládli nad  Uhorskom  až do  roku 1918,  kedy sa Rakúsko Uhorská monarchia rozpadla a na jej základe vznikli Versailskou zmluvou víťazných mocností nástupnícke štáty Maďarsko, Rakúsko, Slovensko, Česko, časť Poľska a ďalších národov bývalého Rakúsko Uhorska.

Rozpadu Rakúsko Uhorskej monarchie predchádzali búrlivé roky „meruôsme“ do ktorých sa zapojili aj  národovci slovenského pôvodu, ako boli  Alexander Petrovič /Šándor Petéfi/, Ľudoví Košút /Lajos Kossuth/ a  Móric Jókai  / Mór Jokay/. Bojovali za nezávislosť Uhorska od Rakúska. Maďari si z povstania porobených národov Uhorska, ktoré povstali proti Rakúskemu cisárstvu, urobili štátny sviatok a pripomínajú si ho každoročne 15. marca. A to aj napriek tomu, že revolúcia bola krvavo potlačená spojenými  rakúskymi vojskami Františka Jozefa I., ktorý si pozval na potlačenie povstania  ruské vojská  jeho spojenca ruského cára Mikuláša. Povstalci  boli  na hlavu porazení pri meste Világoš 13.8.1849.

Po ďalšej významnej bitke pri Moháči v roku 1526, sa postupne začali hrnúť do Uhorska Turci, ktorí napokon obsadením dvoch hlavných centier Uhorska v roku 1541  Budína, a v r. 1543 Ostrihomu, obsadili v podstate celé územie dnešného Maďarska, ktoré sa stalo de fakto  priamou súčasťou Osmanskej ríše. A formou vytvorenia vazalského štátu sa ním stalo aj  Sedmohradsko  a aj  východné územia bývalého Uhorska. Zvyšok krajiny bol premenovaný na Kráľovské Uhorsko a jeho jadro tvorilo dnešné Slovensko  spolu s dnešným  Burgenlandom. Všetky významné udalosti sa odteraz odohrávali na Slovensku, Kráľovskom Uhorsku, čiže „Feldvideku“ako územiu Slovenska hovoria frustrovaní maďari.

Od roku 1526 sa stala Bratislava  hlavným mestom Uhorska a bola ním  až do roku 1783 a stala sa tiež  sídlom Uhorského snemu až do roku 1848. Tak boli položené  základy 267 ročnej tradície korunovačných slávnosti v Bratislave, ktoré trvali od roku 1563  až do roku 1830. Počas tohoto obdobia bolo v Bratislave 19 korunovácií, 10 kráľov, 1 kráľovnej a 8 kráľových manželiek, ktorí boli zároveň českými kráľmi, nemeckými kráľmi a honosili sa i cisárskou korunou Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Takýmto spôsobom  zjednocovala Bratislava  takmer celý stredoeurópsky priestor a podieľala sa na určovaní behu európskeho a svetového diania.

Okrem Bratislavy  svoju slávu zažila aj Trnava, pretože pred Turkami museli ujsť aj cirkevní predstavitelia z Ostrihomu. Od roku 1543 sa tak Trnava stala sídlom ostrihomského arcibiskupa a kapitula Trnava  centrom katolíckeho náboženstva Uhorska. Keďže množstvom kostolov pripomínala mesto Rím, dostala Trnava prezývku „ slovenský Rím“. Nie je bez zaujímavosti, že Slovensko sa stalo samostatne uznanou  cirkevnou provinciou Vatikánu až po uznaní jeho štátnej  samostatnosti v roku 1993 a  pri tejto príležitosti sa všetkým Slovákom ospravedlnili aj cirkevní predstavitelia Maďarska,  za  násilné pomaďarčovanie zvlášť od roku 1848 do rozpadu monarchie v roku1918,  pri ktorom Slováci zažili mnohé krutosti, pred ktorými si cirkev zakrývala oči...

Napriek uvedeným historickým skutočnostiam, súčasná maďarská vláda chce beh dejín vrátiť späť do roku 1867, keď  bolo . rakúsko – uhorským  vyrovnaním,  rakúske sicárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov tzv.dualizmus. Stalo sa tak po definitívnej porážke rakúskej armády pruskými vojskami  v roku 1866 v bitke  pri Lamači, dnešnej časti  Bratislavy. Rakúsko a Uhorsko  boli spojené len osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšských financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament, ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku. Spoločné úrady niesli označenie c. a k.

A tak dnes vidíme ako sa srdce Budapešti,  Kossutove námestie pred parlamentom vracia maďarská vláda do podoby z marca 1944, kedy v rokoch 1920 až 1944,vládol Maďarsku regent  Miklós Horthy, vojnový spojenec hitlerovského Nemecka. Oprávnene sa pýtame spolkne s celou civilizovanou Európu prečo? Odpoveď nájdeme v   panhungaristickej propagande. Miklós Horthy de Nagybánya ( 1868 - 1957 ), který pochádzal zo sedmohradskej rodiny a z námorného dôstojníka sa vyšvihol na pobočníka v tom čase už senilného cisára Františka Jozefa, ktorý ho vymenoval za admirála. Horthy hneď v roku 1920 nastolil vôbec prvý fašistický režim v Európe, Maďarské kráľovstvo bez kráľa, na čele s admirálom bez loďstva, prijalo ako prvá krajina v Európe protižidovské zákony.

V roku 1938 poslal Horthy Hitlerovi telegram, že maďarská armáda je vo výbornej nálade, pripravená na boj proti Slovensku. Po vzniku vojnového Slovenského štátu 14.3.1939 ho Maďarsko ako prvé uznalo - už vo večerných hodinách. To mu ale nebránilo v tom, aby ho už 23.3.1939 bez vyhlásenia vojny zákerne napadlo a na druhý deň bombardovalo mesto Spišská Nová Ves. Horthy svoj život dožil v exile u portugalského diktátora Salazara, keď ešte v roku 1956 počas maďarského povstania „chcel“ pomôcť maďarskej politike. Zomrel v roku 1957. V roku 1993 mu Maďarská republika vystrojila pompézny pohreb, ktorý neváhala označiť za „súkromný pohreb“. Na tomto „súkromnom“ pohrebe sa zúčastnili desaťtisíce maďarov, celá maďarská vláda, premiérova manželka a syn, a samotný premiér po niekoľkých dňoch poslal veniec. Celý „súkromný“ pohreb v priamom prenose vysielala maďarská verejnoprávna televízia...

Nová ústava, ktorá platí v Maďarsku  tretí mesiac, zmenila oficiálny názov krajiny z Maďarskej republiky na Maďarsko. V dokumente sa tiež uvádza, že Maďarsko stratilo suverenitu v marci 1944 a nadobudlo ju až po slobodných voľbách v roku 1990. Od víťazstava FIDES v posledných  voľbách na čele s V. Orbánom ide Maďarsko systematicky za svojim cieľom. Návratom Maďarska do dôb Uhorska a preto v snahe zmiasť európsku mienku aj na pôde EÚ vydáva v oficiálnych dokumentech Maďarsko za Uhorsko.  Okrem oficiálnych krokov, a s pomocou renegátov na slovenskej politickej scéne,  systematicky pracuje na zjednotení veľkého Uhorska pod hlavičkou Maďarska. Od značkovania Slovenska tabuľovým  a jazykovým zákonom a zákonom o dvojitom občianstve, falošne bojuje za práva národnostných menšín, rozumej najväčšej maďarskej, podporou  národnostného školstva. Bojuje za  štátne  dotácie  na vydávanie  maďarských tlačových periodík, bojuje za podporu  maďarskej kultúry a skupuje vo veľkom  pôdu neznámych vlastníkov,  zvlášť na južnom Slovensku. Nezanedbateľné je aj duševné  značkovanie slovenského teritória na internete, zvlášť na  Wikipedii, kde  slovenské  obce, dedíny a mestá sú v maďarskej mutácií opisované  s  rozsiahlimi  informáciami o ich „maďarskej“ histórii.

Nás Slovákov môže  len tešiť  dojímavý záujem maďarov o nám zámerne utajovanú históriu, ktorú si maďari postupne s výdatnou  pomocou „chazarských židov“ preklopili do svojej identity.  A tak keď sa prejdeme po hociktorom maďarskom mestečku či dedine, všade nájdeme Petófiho, Kossuthovu a Jókayho ulicu, vrátane sôch týmto slávnym slovenským  rodákom. Keď budete musieť náhodou letieť z Budapešti, určite  vašu národnu hrdosť  povzbudí  názov nového letiska  Františka Lista,  nášho najznámejšieho hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza, ktorý sa nehanbil predstavovať celý svoj život  vo svete ako Uhor, nie ako Maďar. Prečo asi? Pretože aj maďarmi prisvojený Francz Liszt  vedel, že  Uhorsko nie je Maďarsko!

S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“

Niečo o Maďaroch...

Kam zmizli Chazari?

Keď Rusko ako jednotný štát ešte nejestvovalo, v dávnych predkresťanských časoch, pred viac ako tisíc rokmi, v nížinách Volgy medzi Čiernym a Kaspickým morom, jestvovalo bohaté a silné chazarské chánstvo.  Chazari  žili ako polokočovnici, no pritom mali na tú dobu veľké mestá. Obchod so „živou silou“, teda otrokmi, dnešnou rečou „ľudskými zdrojmi“bol ich hlavnou špecializáciou. Kvôli doplneniu zásob Chazari často robili nájazdy na slovanské kmene a zmocňovali sa zajatcov kvôli ich predaju do otroctva!

V 8. a 9. storočí nášho letopočtu  začal cez konštantinopolských rabínov k Chazarom prenikať judaizmus, najprv medzi vyššie vrstvy obyvateľstva, tzv. šľachtu a potom sa rozšíril i medzi národom. V roku 861 zorganizoval chazarsky chán  verejnú dišputu na tému , ktoré náboženstvo by mali prijat chazari. Zúčastnili sa jej zástupcovia islamu, judaizmu a křesťanstva. Kresťanov zastupovali  slovanom známi kresťanskí diplomati a vierozvestcovia Cyril s Metodom. Výsledkom tejto dišputy, bolo priklonenie sa chazarskej šľachty k judaizmu, lebo v ňom videli riešenie odvekého boja medzi kresťanstvom a islamom. V živote chazarov, sa  ale na ich koristníckom spôsobe života nič nezmenilo. Preto sa  v roku 965 rozhodol  ruské knieža Svjatoslav vyplienit ich hlavné mesto Itiľ, spolu s ďalšími, Beluju Vežu a Semender.  Po rozprášeni chazarskeho kaganátu , sa rozhodla chazarska  slachta spoločne s  maďarskými  kmeňovými náčelníkmi újsť do východnej Európy. Neskôr  pod tlakom Džingischánových hord bol exodus chazarov a maďarov  dovŕšený.

Kam zmizli Chazari? Také silné a životaschopné plemeno ako Chazari nemohlo predsa úplne bez stopy zmiznúť z povrchu zeme? Ako kočovníci sa jednoducho pustili pod tlakom Mongolov na Západ a usídlili sa vo vychodnej Európe, zvlášť v Uhorsku, v Poľsku  na Ukrajine a v Nemecku, a  stali sa nielen tam -  známi ako „Židia“.Títo presídlenci z nížin Volgy, boli práve tými „Židmi“, ktori si ako  neofyti (novoveriaci) po prijatí novej viery, začali plniť jej obrady s ešte väčším úsilím, ako to robili samotní Židia semitského pôvodu, pričom k týmto obradom dodali i svoje, chazarské zvyky.

Je, samozrejme ťažké predpokladať, že u východných Židov vôbec niet prímesy semitskej krvi. Mnoho Židov-Semitov žilo aj v Chazárii, pretože sa tam dostali  v  roku 740 pred n. letopočtom a to pričinením asýrských vládcov, ktorí do Asyrie presídlili 10 z dvanastich odbojnych kmeňov Izraela. Zostávajúce dva kmene Izraela  po zničeni Jeruzalema v roku 70 n.l. Rimanmi a skončení židovského systému vecí , sa stali súčasťou západných Židov v Taliansku, Španielsku, Portugalsku  a Francúzsku. Utekom pred kriziackym prenasledovanim, sa  postupne presunuli do východnej Európy a zmiešali so svojimi súvercami - Chazarmi. No  chazarska krv ostala u takzvaných aškenázskych Židov“ dominujúca.    Viac ako 80% Židov žijúcich na celom svete patrí k takzvanej skupine Aškenazi - skupine východných Židov, pochádzajúcej z jafetskych turkotatarskych chazarskych predkov. Preto  sa v mnohom odlišujú od západnej skupiny – Sefardov dodnes žijúcich v Palestíne –  nielen obyčajmi, ale aj výzorom.

Niektorí ruskí historici dávno predpokladali, že väčšina východných Židov nie sú Semiti, ale turkotatárski jafetski potomkovia chazarov. I v samotnom Izraeli sú dnes neveľké skupiny ľudí, ktorí sú presvedčení o pravdivosti tejto teórie. Keďže takmer  všetci významní predstavitelia judaizmu  patria k skupine „východných“ Židov, je plne pochopiteľné, že táto historická pravda sa u nich neteší veľkej popularite. Navyše na veľké rozhorčenie predstaviteľov judaizmu , spisovateľ   Artur Kestler, sám pôvodom Žid, predstavujúci veľký okruh židovskej inteligencie, vydal nedávno svoju novú knihu pod názvom „Trinásty rod“, v ktorej jasne a presvedčivo dokazuje, že on sám i všetci jeho krajania sú Židia-Aškenaziovia, a že  oni vôbec nemôžu byť Semitmi, ale sú priamymi potomkami Chazarov, ktorí pochádzajú z Jafetskej vetvy turkotatárskej skupiny národov.

Odkazy na povod Aškenaz najdeme aj v Hebrejskych pismach v knihe rodov zeme v Genesis 10:1-3, ako aj v  knihe Jeremiáš 51:27, kde je  zmienka o tom ,ako sa v roku 539 pr.n.l.  kráľovstvo Aškenaz spojilo s kráľovstvom Ararat, ktoré ležalo v oblasti jazera Van v Arménsku, proti Babylonu. Je preto pravdepodobné, že kráľovstvo Aškenaz sa rozkladalo na sever medzi Čiernym a Kaspickým morom. Takisto v židovských stredovkých spisoch sa uvádza Aškenaz ako jeden z troch synov Gomera a je používaný na Germánov.A tak až dodnes sú židia z germánských zemí označovaní ako Aškenázi, a naproti tomu židia zo Španielska a Portugalska sú nazývaní Sefardi. Archeológovia meno Aškenaz považujú za ekvivalent výrazu Ašguzai, ktorý bol používaný na starovekých Skýtov z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Dnes po starovekych chazaroch  zostala na mape sveta len nenapadna stopa , mala krajinná oblasť Ruska s názvom Abchazia, ktorých reč sa nápadne podobá  na maďarčinu.

Ak sa chcete v augustovom upršanom počasí dobre zabaviť, alebo poučiť z histórie Chazarov, doporučujem si prečítať Chazarský slovník od Milodara Paviča, alebo knihu od Dr. Nidala Saleha Nedotknuteľní, či knihu od Jindri Viezelovej, Poslední Chazaři z Podkarpatské Rusi.

obr: Chazarsky bojovnik so zajatcom      Mapa Východnej Európy v 9. storoči