Kam zmizli Chazari?
Keď
Rusko ako jednotný štát ešte nejestvovalo, v dávnych predkresťanských
časoch, pred viac ako tisíc rokmi, v nížinách Volgy medzi Čiernym a
Kaspickým morom, jestvovalo bohaté a silné chazarské chánstvo. Chazari
žili ako polokočovnici, no pritom mali na tú dobu veľké mestá. Obchod
so „živou silou“, teda otrokmi, dnešnou rečou „ľudskými zdrojmi“bol
ich hlavnou špecializáciou. Kvôli doplneniu zásob Chazari často robili
nájazdy na slovanské kmene a zmocňovali sa zajatcov kvôli ich predaju
do otroctva!
V 8. a 9. storočí nášho letopočtu začal
cez konštantinopolských rabínov k Chazarom prenikať judaizmus, najprv
medzi vyššie vrstvy obyvateľstva, tzv. šľachtu a potom sa rozšíril i
medzi národom. V roku 861 zorganizoval chazarsky chán verejnú dišputu
na tému , ktoré náboženstvo by mali prijat chazari. Zúčastnili sa jej
zástupcovia islamu, judaizmu a křesťanstva. Kresťanov zastupovali
slovanom známi kresťanskí diplomati a vierozvestcovia Cyril s Metodom.
Výsledkom tejto dišputy, bolo priklonenie sa chazarskej šľachty
k judaizmu, lebo v ňom videli riešenie odvekého boja medzi kresťanstvom a
islamom. V živote chazarov, sa ale na ich koristníckom spôsobe života
nič nezmenilo. Preto sa v roku 965 rozhodol ruské knieža Svjatoslav
vyplienit ich hlavné mesto Itiľ, spolu s ďalšími, Beluju Vežu a
Semender. Po rozprášeni chazarskeho kaganátu , sa rozhodla chazarska
slachta spoločne s maďarskými kmeňovými náčelníkmi újsť do východnej
Európy. Neskôr pod tlakom Džingischánových hord bol exodus chazarov a
maďarov dovŕšený.
Kam zmizli Chazari? Také silné a
životaschopné plemeno ako Chazari nemohlo predsa úplne bez stopy zmiznúť
z povrchu zeme? Ako kočovníci sa jednoducho pustili pod tlakom Mongolov
na Západ a usídlili sa vo vychodnej Európe, zvlášť v Uhorsku, v Poľsku
na Ukrajine a v Nemecku, a stali sa nielen tam - známi ako
„Židia“.Títo presídlenci z nížin Volgy, boli práve tými „Židmi“, ktori
si ako neofyti (novoveriaci) po prijatí novej viery, začali plniť jej
obrady s ešte väčším úsilím, ako to robili samotní Židia semitského
pôvodu, pričom k týmto obradom dodali i svoje, chazarské zvyky.
Je, samozrejme ťažké predpokladať, že u
východných Židov vôbec niet prímesy semitskej krvi. Mnoho Židov-Semitov
žilo aj v Chazárii, pretože sa tam dostali v roku 740 pred n.
letopočtom a to pričinením asýrských vládcov, ktorí do Asyrie presídlili
10 z dvanastich odbojnych kmeňov Izraela. Zostávajúce dva kmene Izraela
po zničeni Jeruzalema v roku 70 n.l. Rimanmi a skončení židovského
systému vecí , sa stali súčasťou západných Židov v Taliansku,
Španielsku, Portugalsku a Francúzsku. Utekom pred kriziackym
prenasledovanim, sa postupne presunuli do východnej Európy a zmiešali
so svojimi súvercami - Chazarmi. No chazarska krv ostala u takzvaných
aškenázskych Židov“ dominujúca. Viac ako 80% Židov žijúcich na celom
svete patrí k takzvanej skupine Aškenazi - skupine východných Židov,
pochádzajúcej z jafetskych turkotatarskych chazarskych predkov. Preto
sa v mnohom odlišujú od západnej skupiny – Sefardov dodnes žijúcich
v Palestíne – nielen obyčajmi, ale aj výzorom.
Niektorí ruskí historici dávno
predpokladali, že väčšina východných Židov nie sú Semiti, ale
turkotatárski jafetski potomkovia chazarov. I v samotnom Izraeli sú dnes
neveľké skupiny ľudí, ktorí sú presvedčení o pravdivosti tejto teórie.
Keďže takmer všetci významní predstavitelia judaizmu patria k skupine
„východných“ Židov, je plne pochopiteľné, že táto historická pravda sa u
nich neteší veľkej popularite. Navyše na veľké rozhorčenie
predstaviteľov judaizmu , spisovateľ Artur Kestler, sám pôvodom Žid,
predstavujúci veľký okruh židovskej inteligencie, vydal nedávno svoju
novú knihu pod názvom „Trinásty rod“, v ktorej jasne a presvedčivo
dokazuje, že on sám i všetci jeho krajania sú Židia-Aškenaziovia, a že
oni vôbec nemôžu byť Semitmi, ale sú priamymi potomkami Chazarov, ktorí
pochádzajú z Jafetskej vetvy turkotatárskej skupiny národov.
Odkazy na povod Aškenaz najdeme aj v
Hebrejskych pismach v knihe rodov zeme v Genesis 10:1-3, ako aj v knihe
Jeremiáš 51:27, kde je zmienka o tom ,ako sa v roku 539 pr.n.l.
kráľovstvo Aškenaz spojilo s kráľovstvom Ararat, ktoré ležalo v oblasti
jazera Van v Arménsku, proti Babylonu. Je preto pravdepodobné, že
kráľovstvo Aškenaz sa rozkladalo na sever medzi Čiernym a Kaspickým
morom. Takisto v židovských stredovkých spisoch sa uvádza Aškenaz ako
jeden z troch synov Gomera a je používaný na Germánov.A tak až dodnes sú
židia z germánských zemí označovaní ako Aškenázi, a naproti tomu židia
zo Španielska a Portugalska sú nazývaní Sefardi. Archeológovia meno
Aškenaz považujú za ekvivalent výrazu Ašguzai, ktorý bol používaný na
starovekých Skýtov z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Dnes po
starovekych chazaroch zostala na mape sveta len nenapadna stopa , mala
krajinná oblasť Ruska s názvom Abchazia, ktorých reč sa nápadne podobá
na maďarčinu.
Ak sa chcete v augustovom upršanom
počasí dobre zabaviť, alebo poučiť z histórie Chazarov, doporučujem si
prečítať Chazarský slovník od Milodara Paviča, alebo knihu od Dr. Nidala
Saleha Nedotknuteľní, či knihu od Jindri Viezelovej, Poslední Chazaři
z Podkarpatské Rusi.
obr: Chazarsky bojovnik so zajatcom Mapa Východnej Európy v 9. storoči
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára