Niečo o Maďaroch...

Kam zmizli Chazari?

Keď Rusko ako jednotný štát ešte nejestvovalo, v dávnych predkresťanských časoch, pred viac ako tisíc rokmi, v nížinách Volgy medzi Čiernym a Kaspickým morom, jestvovalo bohaté a silné chazarské chánstvo.  Chazari  žili ako polokočovnici, no pritom mali na tú dobu veľké mestá. Obchod so „živou silou“, teda otrokmi, dnešnou rečou „ľudskými zdrojmi“bol ich hlavnou špecializáciou. Kvôli doplneniu zásob Chazari často robili nájazdy na slovanské kmene a zmocňovali sa zajatcov kvôli ich predaju do otroctva!

V 8. a 9. storočí nášho letopočtu  začal cez konštantinopolských rabínov k Chazarom prenikať judaizmus, najprv medzi vyššie vrstvy obyvateľstva, tzv. šľachtu a potom sa rozšíril i medzi národom. V roku 861 zorganizoval chazarsky chán  verejnú dišputu na tému , ktoré náboženstvo by mali prijat chazari. Zúčastnili sa jej zástupcovia islamu, judaizmu a křesťanstva. Kresťanov zastupovali  slovanom známi kresťanskí diplomati a vierozvestcovia Cyril s Metodom. Výsledkom tejto dišputy, bolo priklonenie sa chazarskej šľachty k judaizmu, lebo v ňom videli riešenie odvekého boja medzi kresťanstvom a islamom. V živote chazarov, sa  ale na ich koristníckom spôsobe života nič nezmenilo. Preto sa  v roku 965 rozhodol  ruské knieža Svjatoslav vyplienit ich hlavné mesto Itiľ, spolu s ďalšími, Beluju Vežu a Semender.  Po rozprášeni chazarskeho kaganátu , sa rozhodla chazarska  slachta spoločne s  maďarskými  kmeňovými náčelníkmi újsť do východnej Európy. Neskôr  pod tlakom Džingischánových hord bol exodus chazarov a maďarov  dovŕšený.

Kam zmizli Chazari? Také silné a životaschopné plemeno ako Chazari nemohlo predsa úplne bez stopy zmiznúť z povrchu zeme? Ako kočovníci sa jednoducho pustili pod tlakom Mongolov na Západ a usídlili sa vo vychodnej Európe, zvlášť v Uhorsku, v Poľsku  na Ukrajine a v Nemecku, a  stali sa nielen tam -  známi ako „Židia“.Títo presídlenci z nížin Volgy, boli práve tými „Židmi“, ktori si ako  neofyti (novoveriaci) po prijatí novej viery, začali plniť jej obrady s ešte väčším úsilím, ako to robili samotní Židia semitského pôvodu, pričom k týmto obradom dodali i svoje, chazarské zvyky.

Je, samozrejme ťažké predpokladať, že u východných Židov vôbec niet prímesy semitskej krvi. Mnoho Židov-Semitov žilo aj v Chazárii, pretože sa tam dostali  v  roku 740 pred n. letopočtom a to pričinením asýrských vládcov, ktorí do Asyrie presídlili 10 z dvanastich odbojnych kmeňov Izraela. Zostávajúce dva kmene Izraela  po zničeni Jeruzalema v roku 70 n.l. Rimanmi a skončení židovského systému vecí , sa stali súčasťou západných Židov v Taliansku, Španielsku, Portugalsku  a Francúzsku. Utekom pred kriziackym prenasledovanim, sa  postupne presunuli do východnej Európy a zmiešali so svojimi súvercami - Chazarmi. No  chazarska krv ostala u takzvaných aškenázskych Židov“ dominujúca.    Viac ako 80% Židov žijúcich na celom svete patrí k takzvanej skupine Aškenazi - skupine východných Židov, pochádzajúcej z jafetskych turkotatarskych chazarskych predkov. Preto  sa v mnohom odlišujú od západnej skupiny – Sefardov dodnes žijúcich v Palestíne –  nielen obyčajmi, ale aj výzorom.

Niektorí ruskí historici dávno predpokladali, že väčšina východných Židov nie sú Semiti, ale turkotatárski jafetski potomkovia chazarov. I v samotnom Izraeli sú dnes neveľké skupiny ľudí, ktorí sú presvedčení o pravdivosti tejto teórie. Keďže takmer  všetci významní predstavitelia judaizmu  patria k skupine „východných“ Židov, je plne pochopiteľné, že táto historická pravda sa u nich neteší veľkej popularite. Navyše na veľké rozhorčenie predstaviteľov judaizmu , spisovateľ   Artur Kestler, sám pôvodom Žid, predstavujúci veľký okruh židovskej inteligencie, vydal nedávno svoju novú knihu pod názvom „Trinásty rod“, v ktorej jasne a presvedčivo dokazuje, že on sám i všetci jeho krajania sú Židia-Aškenaziovia, a že  oni vôbec nemôžu byť Semitmi, ale sú priamymi potomkami Chazarov, ktorí pochádzajú z Jafetskej vetvy turkotatárskej skupiny národov.

Odkazy na povod Aškenaz najdeme aj v Hebrejskych pismach v knihe rodov zeme v Genesis 10:1-3, ako aj v  knihe Jeremiáš 51:27, kde je  zmienka o tom ,ako sa v roku 539 pr.n.l.  kráľovstvo Aškenaz spojilo s kráľovstvom Ararat, ktoré ležalo v oblasti jazera Van v Arménsku, proti Babylonu. Je preto pravdepodobné, že kráľovstvo Aškenaz sa rozkladalo na sever medzi Čiernym a Kaspickým morom. Takisto v židovských stredovkých spisoch sa uvádza Aškenaz ako jeden z troch synov Gomera a je používaný na Germánov.A tak až dodnes sú židia z germánských zemí označovaní ako Aškenázi, a naproti tomu židia zo Španielska a Portugalska sú nazývaní Sefardi. Archeológovia meno Aškenaz považujú za ekvivalent výrazu Ašguzai, ktorý bol používaný na starovekých Skýtov z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Dnes po starovekych chazaroch  zostala na mape sveta len nenapadna stopa , mala krajinná oblasť Ruska s názvom Abchazia, ktorých reč sa nápadne podobá  na maďarčinu.

Ak sa chcete v augustovom upršanom počasí dobre zabaviť, alebo poučiť z histórie Chazarov, doporučujem si prečítať Chazarský slovník od Milodara Paviča, alebo knihu od Dr. Nidala Saleha Nedotknuteľní, či knihu od Jindri Viezelovej, Poslední Chazaři z Podkarpatské Rusi.

obr: Chazarsky bojovnik so zajatcom      Mapa Východnej Európy v 9. storoči