Manažérstvo kvality (nenormované tvary: manažment kvality, staršie riadenie kvality či riadenie akosti) je súčasť riadenia podniku; cieľom je optimalizácia pracovných postupov alebo výrobných procesov so zohľadnením materiálových a časových zdrojov, očakávanej konečnej kvality produktu (definovanej pokiaľ možno číselnými parametrami) a predpokladaného ďalšieho rastu a vývoja firmy. Medzi základné nástroje manažérstva kvality patria napríklad zber dát o spokojnosti zákazníka, vyhodnocovanie výkonnosti a spoľahlivosti procesov, počtu reklamácií od zákazníkov, štatistika a iné, vedúce k zlepšovaniu podnikových komunikačných štruktúr, odborných firemných stratégií, zvýšeniu spokojnosti zákazníka, úspore zdrojov vďaka zavedeniu vhodne zvolených štandardov, atď.
Manažérstvo kvality má zabezpečiť, aby sa v podniku dostali požiadavky na kvalitu produktu a výrobných, či vývojových procesov medzi hlavné priority. Tieto požiadavky môžu byť formálne zadefinované (napríklad internými smernicami, príručkou kvality alebo vo firmách s manažérstvom kvality v nižšom stupni vývoja i interným e-mailom z vedenia podniku), alebo neformálne (nepísané očakávania primeranej kvality). Vývoj manažérstva kvality dospel v súčasnosti k niekoľkým viac či menej štandardizovaným postupom, z ktorých niekoľko je prijatých vo forme noriem (napr. ISO 9001, ISO 14001,...) alebo odporúčaní (napr. CMM). Manažérstvo kvality sa zaoberá nielen procesmi výroby či vývoja a produktom samotným, ale siaha i do riadenia podniku a snaží sa o vyhodnocovanie vedenia podniku a projektov, úspešnosti strategických rozhodnutí,...
Kvalita nestojí nič
EMAS
Európska legislatíva - podľa EMAS (kým ISO 14001 je podľa svetovej normalizačnej organizácie ISO, EMAS je na podmienky EU)
EMAS - Environmental Management and Audit Scheme
EMAS - Environmentálny manžment a audity
Paralelne s normalizačnými aktivitami vydala EU nariadenie EC 1863/93 k EMAS I a 196/2006 o EMAS II, čo je skratka pre Environmental Management and Audit Scheme - Schéma environmentálneho manažmentu a auditu ( * kontrolné otázky pre audit EMAS II ). Ide o návod na zavádzanie systému manažmentu kvality ako dobrovoľnú účasť priemyselných podnikov z určitých sektorov hospodárstva. Dá sa aplikovať ako rozšírený variant ISO 14001, vyžaduje však pravidelné vydávanie správ o stave environmnetu . EMAS zdôrazňuje viac význam lokality a ISO zase celého podniku.
Porovnanie EMAS II a ISO 14001 možno nájsť napr. na => POROVNANIE . Zásadným rozdielom ako vidieť stále zostáva v tom, že EMAS II je prísnejšia a povinne napr. vyžaduje podávanie ročných správ o stave životného prostredia (Umwelterklärung) a súlad s legislatívou, t.j. jej dodržiavanie v podnikou. EMAS sa uplatńuje len v krajinách EU kým ISO 14001 celosvetovo. V podmienkach EU sa považuje ISO 14001 za prvý krok ku EMAS, ktorá pokrýva všetky položky ISO 14001 (naopak nie).
Linky k EMAS II
[SAŽP]
Požiadavky ustanovení revidovaného nariadenia EMAS II a podmienky na začleňovanie organizácií do schémy sú v právnom poriadku SR upravené zákonom NR SR č. 491/2005 Z.z. z 23. decembra 2005 o environentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Europskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákony
Prepojenie medzi priemyslom a životným prostredím
je veľmi úzke, komplexné a závažné. Téma priemysel
a životné prostredie patrila k najviac diskutovaným už
od čias, kedy sa začali vo svete objavovať prvé environmentalné
vízie a úvahy. Hľadanie nástrojov pre efektívne
riešenie tohto vzťahu závisí od mnohých faktorov. V
súčasnosti je to cieľom aj prebiehajúcich procesov v
lisabonskom programe spoločenstva a tiež vnútroštátnych reformných
programov v rámci politiky súdržnosti EÚ na roky 2007
- 2013, ktorá sa zameriava na realizáciu obnovenej Lisabonskej
stratégie. K nástrojom, spĺňajúcim kritériá reformy lisabonského
typu, patrí aj EMAS (Eco-Management Audit
Scheme) - schéma pre environmentálne manažérstvo
a audit, ustanovená nariadením Európskeho parlamentu
a rady (ES) č. 761/2001.
Tri etapy vo vývoji EMAS
EMAS I bol schválený v roku 1993 na pomoc firmám
z oblasti priemyslu. Založený bol na štuktúrovanom prístupe
k riadeniu environmentálnych aspektov výrobných
a iných činností.
V roku 2001 bol schválený EMAS II, ktorého jadrom
sa stala norma ISO 14 001:1996. Bol doplnený
o možnosť používania imidžového loga, ktoré dovoľuje
využívať zásadu: „Kto robí viac pre životné prostredie
než vyžadujú právne predpisy, zaslúži si byť odmenený
v trhovom, konkurenčnom prostredí.” V tejto vývojovej
etape sa rozšírila možnosť účasti v EMAS-e aj pre organizácie
z oblasti podnikateľských služieb i verejnej správy.
Začiatkom roku 2005 sa na úrovni ES začali práce
na príprave návrhu ďalšej vývojovej etapy EMAS III,
s ambíciou naplniť požiadavky „schémy manažérstva
udržateľného rozvoja” (SMS).
Cieľ a účel platného EMAS
Cieľom EMAS je podporovať sústavné zlepšovanie environmentálneho
správania sa založené na systematickom, objektívnom
hodnotení účinnosti environmentálneho manažérstva
podľa ISO 14 001 doplnené o preukázanie štyroch
požiadaviek explicitne stanovených v prílohe IB1-4
nariadenia ES č 761/2001. Ide o: dodržiavanie právnych
predpisov (na území, ktoré má manažment organizácie
pod kontrolou); environmentálne správanie sa orČo
nevidieť v novom zákone o EMAS-e
ganizácie (prostredníctvom merateľných ukazovateľov
v pravidelných trojročných cykloch); externú komunikáciu
(formou poskytovania informácií o environmentálnom
správaní otvoreným dialógom s verejnosťou a ostatnými
subjektmi; a zapojenie zamestnancov organizácie do procesu
zlepšovania environmentálneho správania (obr. 1).
Účelom EMAS-u je umožniť hodnotenie úrovne environmentálneho
správania organizácií v rámci celého ekonomického
priestoru ES, umožniť súťaž, v ktorej atribúty,
akými sú výkonnosť (podnikateľská, environmentálna),
dôveryhodnosť, priehľadnosť, majú osobitný význam.
Právna stránka EMAS
Nariadenie ES č. 761/2001 (v súlade s čl. 10 a čl.
249 Zmluvy o EÚ) je priamo aplikovateľné a bezprostredne
účinné vo všetkých členských štátoch. Jeho vykonanie
na národnej úrovni si však vyžaduje adaptáciu -
doplnenie inštitucionálneho rámca a úpravu procesných
a správnych pravidiel. Toto nariadenie zabezpečuje rovnaké
uplatňovanie požiadaviek EMAS v rámci celého ES,
stanovením spoločných pravidiel, postupov a základných
požiadaviek. Na členské štáty ponecháva opatrenia, ktoré
je možné primerane vykonať na národnej úrovni (opatrenia
na zvýšenie účasti organizácií v EMAS a pod.).
V podmienkach Slovenskej republiky vykonanie nariadenia
č. 761/2001 bude zabezpečovať zákon
o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme
ES pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý bol schválený v NR SR 23. septembra
2005, nadobudne účinnosť 1. 1. 2006, a zruší
doteraz platný zákon č. 468/2002 Z. z. a vyhlášku MŽP
SR č 90/2004 Z. z.
Nový zákon upravuje najmä: práva a povinnosti organizácií
so sídlom v SR pri ich registrácii, akreditáciu environmentálnych
overovateľov a dozor nad činnosťou environmentálnych
overovateľov, pôsobnosť orgánov štátnej
správy vo veciach environmentálneho manažérstva
a auditu, a zodpovednosť za porušovanie povinností ustanovených
týmto zákonom a príslušnými predpismi ES.
Štruktúru základných prvkov EMAS v zmysle nariadenia
ES č.761/2001 a vzťahy medzi nimi podľa zákona
o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií
v schéme ES pre environmentálne manažérstvo a audit
a o zmene a doplnení niektorých zákonov znázorňuje obr.
č. 2 (pozri prílohu s. 5).
V nadnárodnej úrovni štruktúru tvoria (okrem 3 základných
orgánov EÚ - komisie, rady a parlamentu): Výbor
EMAS - regulatórny výbor zložený zo zástupcov členských
štátov pomáhajúci komisii a Fórum NAO - zložené
zo zástupcov národných akreditačných orgánov. Ďalej je
pri komisii vytvorený Helpdesk EMAS - poradný organ
pre odbornú i širokú verejnosť v záležitostiach EMAS,
ktorý súčasne vedie a aktualizuje aj register organizácií,
register území vplyvu organizácií a register environmentálnych
overovateľov. Minimálne raz do roka sa koná
porada zástupcov príslušných národných orgánov.
V rámci SR základné prvky EMAS tvoria príslušný orgán
Obr. č. 1
4/2005 ENVIROMAGAZÍN 25
EMAS
- MŽP SR (ktorému pomáha SAŽP/ COHEM-OEM Trnava),
akreditačný orgán (SNAS), environmentálni overovatelia,
organizácie a správne orgány.
Vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi v procese registrácie,
pri vedení registra organizácií, podpore účasti
organizácií sú upravené v § 2 až § 6 zákona. Akreditáciu
environmentálnych overovateľov a dozor nad ich činnosťou
upravujú § 7 až § 14 zákona a upresní vykonávacia
vyhláška MŽP SR. V procese akreditácie/dozoru,
resp. procese overovania požiadaviek nariadenia ES
č. 761/2001 sa uplatnia medzinárodné normy (ISO),
metodické smernice pre akreditáciu (MSA). Pôsobnosť
orgánov štátnej správy je vymedzená v § 15 a § 16
zákona. Spoločným prechodným a záverečným ustanoveniam
sa venujú § 17 až § 20 zákona.
Návrh vykonávacej vyhlášky k novému zákonu je
v súčasnosti v schvaľovacom procese.
Funkčná stránka EMAS
Riešenie vzťahu organizácia - životné prostredie
v EMAS je založené na procesne orientovanej norme
ISO 14 001 (EMS), ktorá je postavená na všeobecnom
manažérskom modeli riadenia zmeny. S uplatňovaním
tejto normy má na Slovensku skúsenosť cca 250 organizácii,
ktoré mali potvrdenú funkčnosť systému certifikátom
k 30. 6. 2005. Snahou manažmentu je prepojiť
(integrovať) pozitívny vzťah organizácie k životnému
prostrediu so snahou o úspech vo svojej činnosti. Nehľadajú
sa iba možnosti zníženia napr. environmentálnej
záťaže ovzdušia, tvorby odpadových vôd, ale, pochopiteľne,
v súlade so zameraním organizácie aj úspory
v energii, surovinách, materiáloch a iných zdrojoch, ktoré
výrazne ovplyvňujú jej efektívnosť.
V prípade EMAS nejde o jednorazovú krátkodobú kampaň,
ale o sústavné zlepšovanie environmentálneho správania
organizácie, ktorá to môže dôveryhodným spôsobom
preukázať. Práve požiadavka (príloha IB2 nariadenia ES č.
761/2001) preukázať systematické zlepšovanie environmentálneho
správania, robí EMAS náročným nielen pre organizácie, ale aj
zúčastňujúce sa inštitúcie (obr. 3).
Rozdiel medzi EMAS - nariadením ES č. 761/2001
a populárnejším EMS podľa medzinárodnej normy ISO
14 001 je v tom, že funkčnosť systému podľa ISO
14 001 potvrdzuje na základe externého auditu certifikačná
spoločnosť, ktorá o tom vydá aj certifikát, zatiaľ
čo plnenie požiadaviek EMAS overuje akreditovaný environmentálny
overovateľ a proces pokračuje na príslušnom
národnom orgáne pre EMAS, ktorý v podmienkach
Slovenska má charakter správneho konania. Registrácia
končí zapísaním do centrálneho registra na úrovni EÚ
a priznaním práva organizácii používať imidžové logo
EMAS s registračným číslom. Udržanie sa v registri si
od organizácie vyžaduje prostredníctvom environmentálneho
vyhlásenia vypracovaného na tri roky poskytovať
každoročne aktualizované/overovateľom potvrdené
informácie o sústavnom zlepšovaní environmentálneho
správania organizácie. Registrácia v EMAS predstavuje
vládnu záruku plnenia požiadaviek právnych predpisov
na ochranu životného prostredia. To je hlavný rozdiel
oproti certifikácii podľa ISO 14 001 a rozhodujúca pridaná
hodnota zaregistrovaných organizácii (obr. 4 - príloha s. 5).
Zjednodušenie EMAS, využívanie spojení a synergie – súčasť
procesu „lepšej regulácie”.
Miera pridanej hodnoty registrácie sa odvíja od kľúčového
procesu (implementácie požiadaviek EMAS
v organizácii) a zvyšujú ju podporné procesy v závislosti
od spolupráce a nadväznosti činností zúčastňujúcich sa
inštitúcií - vlastníkov príslušných procesov. Prehĺbenie
porozumenia týmto otázkam umožňuje zjednodušovanie
požiadaviek, znižovanie administratívnych nákladov, na
úrovni organizácie modernizáciu – environmentálnu inováciu
(predovšetkým na základe dobrovoľnej bázy) –
posun smerom k zdieľaným systémom. Práve to je rozhodujúca
úloha schémy pre environmentálne
manažérstvo a audit
na národnej úrovni. Model procesov
EMAS na národnej úrovni SR
možno rozčleniť do 5 základných
procesov schematicky zobrazených
na obr. 5. Od týchto procesov,
hierarchicky postavených na
najvyššej úrovni, sa odvíjajú všetky
detailné procesné toky, ktorých
spravovanie, resp. manažovanie sa
rieši právnymi, resp. technickým
predpismi.
Implementácia požiadaviek EMAS
v organizácii: nariadenie ES 761/
2001 čl. 3 ods. 2 písm. a), b), c);
rozhodnutie 680/2001 (obr. 6).
Poverenie akreditačného orgánu
a dohľad nad jeho činnosťou: nariadenie
ES 761/2001 čl. 4, nový zákon/
2005 Z. z. .§7, §15, ISO/IEC
17011: 2004 (obr. 7).
Akreditácia overovateľov a dozor nad
ich činnosťou: nariadenie ES 761/
Obr. č. 3
Obr. č. 5
2001 čl. 3 ods. 2 písm. a), b), c), nový zákon/2005 Z.
z § 10, § 11, § 12, § 13, § 14, vyhláška MŽP SR, MSACE/
02 2002 (smernica EA-7/02 na akreditáciu certifikačných
orgánov pre SEM), obr. 8.
Overovanie požiadaviek EMAS a potvrdzovanie platnosti environmentálneho
vyhlásenia / informácií: nariadenie ES 761/
2001 čl. 3 ods. 2 písm. d), STN ISO 19011: 2002 (obr.
9).
Registrácia organizácií a udržiavanie registrácie: nový zákon/
2005 Z. z., § 2, § 3, § 15, vyhláška MŽP SR (obr. 10),
pozn.: obr. 6 – 10 nájdete v prílohe na s. 5 - 6.
Pri lepšom pochopení možností týchto spojení sa dá
využiť synergia opatrení, súdržnosť prostredia osobitne
dôležitá pre financovanie podľa budúcich finančných
výhľadov ES. Definícia organizácie (čl. 2. písm s) nariadenia
ES č.761/2001) umožňuje zoskupovanie rôznych
osôb viazaných navzájom dokumentovaným vzťahom
spolupráce pod vedením zodpovednej osoby – dáva veľké
možnosti aplikácie v oblasti rozvoja regiónov.
Záver
EMAS je akronym anglického názvu schémy pre
environmentálne manažérstvo a audit, vytvorenej ako
systémový nástroj na ochranu životného prostredia
a trvalo udržateľný rozvoj v rámci Európskej únie. Je
založený na riadení environmentálnych aspektov činností
ako základných prvkov procesov organizácií. To
umožňuje prostredníctvom vhodných nástrojov a techník
integrovať do bežných manažérskych konceptov požiadavky
na ochranu životného prostredia a meniť ju zvnútra.
Celá organizácia z dôvodu zachovania svojej konkurencieschopnosti
nepretržite obnovuje svoje postupy
a kompetencie, v rámci ktorých reaguje na požiadavky
ochrany životného prostredia. Schéma sa snaží túto
aktivitu organizácie oceniť mechanizmami trhového
prostredia. Na takto získanej pridanej hodnote sa podieľa
súhrn faktorov, medzi ktoré patrí aj dôveryhodnosť podporných
procesov schémy.
Snahou zákona je zabezpečovať a zlepšovať spoluprácu
a nadväznosť činností rôznych subjektov na nadnárodnej,
národnej a lokálnej úrovni - v súlade
s myšlienkou partnerstva - a tým zosilňovať súčinnosť
medzi ochranou životného prostredia a hospodárskym
rastom.
Logo EMAS je verejná celoeurópska ochranná značka
pre environmentálne manažérstvo a komunikáciu,
výhody ktorej môžu využívať organizácie z výrobnej sféry,
zo sféry služieb, regionálne organizácie, samosprávne
orgány a iné inštitúcie.
Recyklácia
Recyklácia je v súčasnosti často používaný pojem a rozumieme pod ňou opätovné zhodnocovanie materiálov, ktoré boli už na nejaký účel použité a stal sa z nich odpad. Bežne sa recyklujú kovy, ako železo, hliník a meď, sklo, papier, rôzne druhy plastov, a iné typy odpadov, ako napríklad elektronický odpad, ktorý sa skladá z viacerých typov materiálov. Takto získané materiály sa používajú buď samostatne alebo väčšinou ako prímes pri výrobe produktov z primárnych surovín, za účelom zníženia výrobných nákladov a v niektorých prípadoch aj za účelom zlepšenia vlastností samotného produktu.
Priebeh recyklácie
Pri vlastnom procese recyklácie je veľmi dôležitý jej počiatok, ktorý sa skrýva v získavaní samotnej suroviny vhodnej na recykláciu. Proces získavania tejto suroviny je úzko spätý z odpadovým hospodárstvom pretože surovina, teda odpadový papier, plasty, a iné sa buď môžu získavať zo separovaného zberu, alebo sa môžu vyberať z komunálneho odpadu. Komunálny odpad je zmesou všetkých materiálov, ktoré domácnosti vyprodukujú a vyberanie jednotlivých druhov materiálov je príliš nákladné a preto sa v slovenských podmienkach väčšinou nerobí. Väčšie mestá a niektoré obce majú zavedený separovaný zber. Používajú sa buď kontajnery alebo vrecia, do ktorých občania rozdeľujú odpad podľa typu materiálu. Štandardne sa takto separuje sklo, papier, a plasty. Na prevádzkach jednotlivých zberných dvorov sa jednotlivé tieto komodity ešte potom triedia na užšie špecifikované komodity. Napríklad plasty sa triedia na PET fľaše rozdelené podľa farieb, fólie, obaly na kozmetické a kuchynské prípravky a prípadne iné. Jednoduchšie sa recyklujú odpady z priemyselnej výroby, ktoré väčšinou netreba triediť ani zbavovať kontaminácii. Tieto odpady sa potom často recyklujú priamo u ich producentov.
Vytriedené odpady sa predávajú spracovateľom, ktorí ich prepracovaním zhodnotia. Takéto zhodnotenie je zvyčajne robené buď po úroveň výroby základnej suroviny, ktorá sa predáva ako komodita spracovateľom primárneho materiálu, alebo zhodnocovatelia vyrábajú priamo finálne výrobky.
Výhody recyklácie
Recyklácia má svoje nepopierateľné výhody v tom, že priamo prispieva k udržateľnému rozvoju. Je to jeden z troch nástrojov odpadového hospodárstva, tzv. 3R1, pričom prvé dva nástroje sú redukcia a opätovné používanie daného výrobku na ten istý účel alebo na iný účel2. Recyklácia nastupuje, keď sú už možnosti prvých dvoch nástrojov vyčerpané. Týmto spôsobom sa prispieva k znižovaniu spotreby prvotných surovín. Získavanie prvotných surovín je mnohokrát energeticky náročné, prípadne zdroj energie, ako ropa, je samotnou prvotnou surovinou, ako je to v prípade plastov. Podľa údajov rôznych svetových organizácii sa dosahujú výrazné energetické úspory pri výrobe materiálov z druhotných surovín. Druhotné suroviny sú energetiky úspornejšie, pretože ich netreba dopravovať z veľkých vzdialeností, ako napríklad ropu, alebo ich netreba tak prácne získavať v čistom stave, ako napríklad hliník z bauxitu. Okrem energie sú procesy recyklácie šetrnejšie aj voči životnému prostrediu, keďže často krát menej znečisťujú ovzdušie a vody. Tabuľka 13,4, uvádza prehľad energetických úspor pri výrobe najpoužívanejších surovín: Tabuľka 1 - Prehľad energetických úspor
| Materiál | Energetická úspora |
Oceľ | 74% |
Hliník | 95% |
Meď | 85% |
Olovo | 65% |
Papier | 64% |
Plasty | 80% |
Nevýhody recyklácie
Napriek tomu, že recyklácia je v princípe užitočná, nie je jednoduchá. Kvalita recyklovanej suroviny mnohokrát pri konvenčných technológiách nedokáže dosiahnuť kvalitu prvotnej suroviny, keďže materiály pri spracovávaní degradujú. Okrem degradácie je problémom aj čistota materiálov, ktorá súvisí s tým, že v jednom výrobku je použitých viacero materiálov, ktoré treba od seba oddeliť. Spotrebitelia taktiež často použijú výrobok nesprávne, čím ho kontaminujú, alebo znížia kvalitu materiálu, z ktorého je výrobok zhotovený. Disciplína človeka je kľúčový faktor úspešnosti recyklácie. Ešte stále je vo výrobkoch väčší podiel prvotných surovín a v komunálnom odpade je ešte stále vysoký podiel materiálov, ktoré je už možno separovať. Získavanie suroviny na recykláciu je tak aj kvôli nedôslednému separovaniu odpadu spotrebiteľmi náročné, pretože sa musí dotrieďovať buď ručne, čo znamená zamestnávanie veľkého počtu ľudí, alebo strojovo, na čo však treba investovať do sofistikovaných triediacich liniek, ktoré sú schopné zo zmiešaného odpadu vybrať jednotlivé recyklovateľné materiály.
Ďalšou prekážkou v recyklácii sú požiadavky spotrebiteľov na kvalitu materiálov použitých vo výrobkoch. Mnohokrát má recyklát porovnateľné úžitkové vlastnosti ako primárny materiál, avšak vzhľadovo sa môže javiť ako horší. Použitie takéhoto materiálu je potom z marketingového hľadiska problematické a odrádza výrobcov od používania druhotných surovín vo svojich produktoch.
Ďalšou prekážkou v recyklácii sú požiadavky spotrebiteľov na kvalitu materiálov použitých vo výrobkoch. Mnohokrát má recyklát porovnateľné úžitkové vlastnosti ako primárny materiál, avšak vzhľadovo sa môže javiť ako horší. Použitie takéhoto materiálu je potom z marketingového hľadiska problematické a odrádza výrobcov od používania druhotných surovín vo svojich produktoch.
Budúcnosť recyklácie
Nakoľko prírodné zdroje na Zemi sú vyčerpateľné, alebo sa obnovujú pomaly, je nevyhnutné aby sa podiel recyklovaných surovín pri výrobe výrazne zvyšoval, ideálne až na úroveň 100%. V rámci Európskej Únie je tento trend podporovaný aj odpadovou politikou spoločenstva, ktorá zaväzuje zvyšovať percento separovanosti odpadu v jednotlivých členských štátoch. Preto z racionálnych aj legislatívnych dôvodov má recyklácia perspektívu a treba očakávať jej ďalší rast. Recyklácia sa však nemusí uberať len tým smerom, akým ide teraz, keď sa z daného odpadového materiálu vyrobí znova ten istý materiál ako náhrada primárneho materiálu. Jestvujú aj spôsoby ako z jedného materiálu vyrobiť iný. Takéto možnosti sú hlavne určené pre organické nekovové materiály, ako papier, plasty a biologický odpad. Tieto sa môžu splyňovaním premeniť na syntézny plyn6, z ktorého je možno ďalej pomocou katalyzátorov vo Fischer-Tropschover reakcii vyrábať veľké spektrum organických látok, pričom natoľko nezáleží na tom, aká vstupná surovina je v procese použitá. Tieto možnosti preto dávajú recyklácii nový rozmer, pretože je možné lepšie zladiť dostupnosť konkrétneho druhu odpadu a požiadavky na výstupný produkt.
NIEČO PRE ŠTUDENTOV NA SKÚŠKU NA STIAHNUTIE :
http://www.uloz.to/6802744/vypracovane-otazky-enviro-novsie-docx
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára