Židia a ich hudba, resp. kultúra...

Čo je klezmer?

Židovský národ je počas celej svojej existencie obklopený hudbou rôzneho druhu, nálady a významu. V teritóriu východnej Európy zohrávala popri synagogálnej hudbe, najmä speve kantora, dominantnú úlohu hudba zvaná klezmer.
Slovo klezmer z jazyka jidiš má svoj pôvod v hebrejčine: spojenie slova klei- nástroj a zemer– pieseň znamená doslova „nástroj spevu“. Nástroj, ktorý len prenáša hudbu existujúcu vo vnútri ľudského tela k poslucháčom. V širšom slova zmysle je klezmer spôsob hudobnej interpretácie vyznačujúci sa mnohými špecifikami. Ponímanie klezmeru ako druhu hudby je až druhoradé. Slovo klezmer sa používalo aj ako označenie pre hudobníkov, židovských ľudových muzikantov. Klezmer (množné číslo klezmorim) bol, a v súčasnosti zrejme aj je, v ponímaní učiteľov klasickej hudby doslova odstrašujúcim príkladom. Hlavne v minulosti išlo o hudobníkov, ktorí takmer nikdy nepoznali notový zápis, ich držanie nástroja nezodpovedalo učeniu tradičných hudobných škôl, nepodriaďovali sa železným zákonom rytmu, intonácie, frázovania a podobne. Boli považovaní za muzikantov, ktorí hrali provinčný a obmedzený repertoár. Napriek tomu hudba skupiny židovských muzikantov (kapelye) dokáže priviesť poslucháčov do tanca, spevu, plaču, tranzu, ošiaľu i vytrženia.
Klezmeri a ich hudba tvoria esenciálnu súčasť židovského folklóru a literatúry. Legendy, piesne, ľudové príslovia a príbehy obsahujú viac detailnejší a farebnejší popis klezmerského spôsobu života a ich hudbu než výpoveď či skromné spomienky skutočného klezmera.
Klezmer je hudbou aškenázskych Židov. Slovom aškenázy označovali Židia prvé relatívne koncentrované židovské obce, vznikajúce pred tisícmi rokmi v severovýchodnej Európe a na brehoch Rýnu. Pojem sa vzťahoval na židovské obce vo všetkých vtedajších nemeckých jazykových a kultúrnych oblastiach, kde sa postupne vytvárali, vtedy na území dnešného Nemecka, Rakúska, Čiech, Moravy a západného Maďarska. Odtiaľ sa aškenázska kultúra šírila do východnej Európy a neskôr do celého sveta, takže dnes sa pojmy „aškenázsky“ a „aškenáz“ vzťahujú na východoeurópskych Židov a ich potomkov v iných krajinách. Východní Židia hovorili jazykom jidiš, kým starohebrejčina slúžila ako modlitebný jazyk. Jidiš treba odlišovať od novej hebrejčiny – ivrit, ktorá je oficiálnym jazykom štátu Izrael. Korene tohto jazyka (jidiš) i samotnej hudobnej tradície nachádzame vo vrcholnom stredoveku (približne 1000-1250) v židovských osídleniach strednej Európy. Tam sa vyvinula jazykovým spojením samostatná reč aškenázskych Židov - západná jidiš (takzvaná „židovská nemčina“ – Judendeutsch). Bola zapisovaná hebrejským písmom a predstavuje predchodcu východoeurópskeho jazyka jidiš. Tento jazyk je kombináciou starohebrejčiny ,stredovekej nemčiny a východoeurópskych slovanských jazykov (ruština, poľština atď.).V súčasnosti už jidiš používajú iba uzavreté komunity ortodoxných Židov, najmä v Izraeli.
Na rozdiel od Aškenázov, obyvateľov časti východnej Európy, západní Židia - sefardskí alebo Sefardi - žili na území západných častí Európy. Sefardi sú skôr orientálni , obývali nielen časť Európy, ale aj Afriky (Maroko, Tunis, Etiópia atď.) a Áziu (Irak, Irán, Sýria). Hovorili odlišným jazykom – Ladino.

Zrod a vplyvy klezmer hudby

Začiatky klezmer hudby sa strácajú v hmle dejín. Niektorí hudobní historici kladú začiatok tejto hudby na prelom 18. a 19.storičia, iní považujú za moment zrodu klezmeru prelom 17. a 18. storočia. „Každý z ich tónov mi letel do sluchu ako šíp“, takto komentoval hudbu jednej klezmer kapelye na židovskej svadbe (chasene) v ukrajinskom Podolí nám dnes neznámy očitý svedok. Je to jedna z prvých zmienok o klezmer hudbe - z roku 1802. Začiatky vzniku tejto hudby a tohto spôsobu hrania sú umiestnene do časti východnej Európy osídlenej Židmi. Najmä ide o oblasť, kde sa hovorilo jidiš a ktoré zahŕňajú predovšetkým časť dnešného Poľska, Bieloruska, Litvy, Moldavska, Ukrajiny a Rumunska. Okrem týchto krajín sa klezmer ešte hrával v Lotyšsku, Rusku, Maďarsku, od bývalej Juhoslávie až do Grécka a Turecka. Okrem toho existuje písomná zmienka, že klezmeri pôsobili aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave: „Počas Purimu, pri svadbách a podobných slávnostiach sa usilovali získať hrou na svojich nástrojoch srdcia svojich súvercov židovskí hudobníci nazývaní klezmeri. Pri každom sobáši, či boli snúbenci bohatí alebo chudobní, keď nevestu viedli pod baldachýn, rozliehali sa temperamentne melódie klezmerov. Títo muzikanti vedeli vytvoriť takú slávnostnú náladu, že ani jedno oko neostalo suché. Po sobáši sa zasa ozývali veselé melódie... Všade, kde hrávali, tisla sa mládež z geta a nadšene počúvala ich melódie.“ ( Karl Benyovszky, Obrázky z Prešporskeho geta)
Tiež možno dôvodne predpokladať, že klezmer sa hral na východe Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorá do roku 1939 tvorila súčasť prvej Československej republiky (1918- 1939); dnes tvorí súčasť Ukrajiny.
Klezmer hudba vznikala hlavne v dedinách a židovských getách (zvanými štetl) východnej Európy. Už pri zrode klezmer hudby existovali tri dominantné hudobné vplyvy:

1. Svetská, najmä ľudová, hudba nežidovského obyvateľstva východnej Európy
2. Duchovná, synagogálna hudba
3. Chasidské spevy, tzv. nigunim (jednotné číslo nigun)

Svetská, najmä ľudová, hudba nežidovského obyvateľstva východnej Európy

Od biblických čias Židia cestovali do rôznych krajín, a to dobrovoľne (kvôli obchodovaniu) alebo násilne a tak prijímali hudbu, ktorá sa tam hrala. Vo východnej Európe Židia obchodovali predovšetkým na trhoch. Tak sa dostávali do styku s európskymi rečami a kultúrami, ktorých vplyvy sú badateľné tak v jazyku, ako aj v samotnej hudbe. Vzhľadom na to, že Židia žili spolu s inými národmi na rovnakom území, prichádzali do kontaktu aj s ich folklórom. Mnohé hudobné formy, ktoré sa používajú v klezmer hudbe, pochádzajú z Rumunska, Poľska, Ukrajiny, Ruska, od Rómov a iných kultúr. Preto existujú v klezmeri piesne a formy, ktoré za svoje považujú, nielen Židia, ale aj Nežidia. Vzájomnou výmenou ľudových piesní a tanečných melódií s rôznymi slovanskými a juhovýchodoeurópskými kultúrami sa v priebehu niekoľkých storočí vyvinul výrazný hudobný štýl a osobitý spôsob života klezmerov, ktorý spojoval rozmanitosť kultúrnych vrstiev židovského života cez časovú vzdialenosť takmer tisíce rokov.

Duchovná, synagogálna hudba

V centre hudobného diania vo všetkých tradičných židovských komunitách stála vokálna hudba, a to predovšetkým liturgická. Spievaný text bol prevzatý z Písma svätého (Tóry). Tradičný náboženský učebný systém a zvlášť modlitba boli obklopené hudbou. Prednes liturgickej hudby patrí k povolaniu chazana (množné číslo chazonim) alebo kantora, predspeváka modlitieb. Kantori tvorili vedľa klezmerov druhu hlavnú skupinu výkonných hudobníkov v rámci židovskej obce východnej Európy. Umenie chazana, komentátora s mohutným hlasovým fondom, tlmočníka svätého textu, sa zakladá na jeho schopnosti oduševnene a s bohatým obmenami improvizovať podľa modálnych formúl modlitby a žalmy tak, aby príslušníkov obce význam týchto textov stále znovu oslovoval. Krásny kantorov hlas dokázal spojiť emocionálnu zložku židovského náboženstva s pohyblivou melódiou. Mejšorerim, žiaci kantora boli podriadení ich pôsobeniu. Chlapci pred mutáciou tvorili so svojimi vysokými (singer, spevák diskantu) a hlbokými (basovými) hlasmi zborový sprievod chazanovi , ktorý najčastejšie mal tenorovú polohu.

Chasidské spevy, tzv. nigunim

Chasidizmus je duchovným hnutím v rámci judaizmu (židovského náboženstva), charakteristické mystikou a abstrakciou. Toto ortodoxné hnutie nevzdelaných a zotročených más z druhej polovice 18. storočia bolo reakciou na elitárstvo rabínskeho života. Podporný pilier chasidského hnutia tvorili od začiatku hudba a spev. Niektorí chasidi pokladali hudbu za dôležitejší prostriedok spojenia medzi človekom a Bohom než modlitbu. Taktiež tanec ako zjednotenie hudby a pohybu bol považovaný za sväté konanie a bol uplatnený aj v synagóge. Pohybu tela, obzvlášť húpaniu trupu, pohybu rúk a tlieskaniu počas modlitby, bol prikladaný veľký význam. Tieto pohybové prvky možno cítiť v klezmer hudbe, sú s ňou spojené. Pokiaľ ostatné ortodoxné obce oddeľovali hudbu v synagóge od hudby všedného dňa, u chasidov sa hranice medzi hudbou sakrálnou a sekulárnou postupne strácali. Chasidizmus, ktorý na svojom vrchole zahŕňal viac než polovicu východoeurópskeho židovstva, mal na vývoj klezmer hudby veľký vplyv, ktorý sa udržal dodnes. Nigunim každej chasidskej obce mali svoj vlastný hudobný charakter. Sú to melódie bez textu, ktoré spievali a hrali chasidi a iné ortodoxné skupiny s náboženským účelom. Spirituálne nigunim spievali rabíni a chasidi na sviatky a po šábesovej večere (Šábes alebo šabat je najväčším sviatkom v židovstve: začína v piatok večer východom prvej hviezdy a končí v rovnaký čas v sobotu). Počas neho je zakázaná akákoľvek fyzická práca a je venovaný Bohu a rodine. Zo židovských domov každodenne bolo počuť osobité tóny modlitieb, vlnenie spevu , ktorý o polnoci prešiel do hlasitého vzlykania a nariekania. Tieto nočné, smútočné spevy, boli pravdepodobne prazákladom hudobného života štetlu a ťahajú sa ako nitky celým hudobným svetom východoeurópskych Židov.


http://www.ulozto.cz/1395299/pressburger-klezmer-band-lajv-rar

Vernostný program a lá T-com

Vysávač bezvreckový SENCOR
Body:
2.999
Kód:
0410021

Popis:
Vysávač bezvreckový SENCOR SVC 730RD. Príkon 1800W, sací výkon 304W, hlučnosť 81dB, nerezová teleskopická trubica, umývateľný vstupný H.E.P.A. filter, termostat zabraňujúci prehriatiu motora, pogumované predné koliesko pre ľahší pojazd, systém Cyclone pre dokonalé oddelenie prachu od vzduchu, 5 stupňový systém filtrácie, 2 parkovacie polohy pre podlahovú hubicu, dĺžka prívodného káblu 5 m, automatické navíjanie káblu, umývateľná nádoba na prach, elektronická regulácia sacieho výkonu, univerzálna podlahová hubica s výsuvnou kefou, dodávané príslušenstvo: kefková hubica na čalúnenie, štrbinová hubica.
K bodovej hodnote sa účtuje doplatok vo faktúre 32 EUR.
Spôsob doručenia poštou.

ROVNAKÝ TOVAR V INTERNETOVOM PREDAJI JE IBA O 2€ DRAHŠÍ ODKAZ NA INTERNETOVÝ PREDAJ

Pacha Ibiza Hits (2011)

http://letitbit.net/download/85852.859f9f602026f9f5a8c85a5ae3a7/VA-Pacha_Ibiza_Hits_2011_EPIDEMZ.NET.rar.html

...Že modelky...

Na londýnskom týždni módy neukázali len nové trendy na jeseň, ale aj modelky, ktoré sú doslova vychudnuté na kosť.
A potom prídete do obchodu a keď si opýtate veľkosť XXL tak vám dajú vec vo veľkosti maximálne na Kena.

Reklama na Fejsbúku

Marketing Správy / Dnes
Značky sa musia na Facebooku viac snažiť o dialóg, tvrdí nová štúdia

Pokiaľ chcú v prvom rade predať, je stále spoľahlivejším motivátorom stránka predajcu než kampaň na Facebooku.
/ Eva Vozárová


Eva Vozárová

* RSS autora
* Články autora




Reakcie spotrebiteľov na sociálne siete nie sú tak pozitívne, ako by mohli byť. Minimálne z pohľadu výrobcov a predajcov tovaru by to tak mohlo vyzerať. Veľká väčšina používateľov, ktorí sú konfrontovaní s kampaňami inzerentov na sociálnych sieťach, sa totiž nikdy neodhodlá k nákupu. Tvrdí to spoločnosť Shoppercentric na základe svojho nového prieskumu. Informoval o ňom server Marketingmagazine.co.uk.

Zatiaľ čo na stránkach výrobcov alebo predajcov sa pre nákup podľa Shoppercentric rozhodne 63% zákazníkov, v prípade kampane na niektorej zo sociálnych sietí je to zlomok z tohto čísla. Motivovať k nákupu sa nechá iba 6% spotrebiteľov.

Nepriaznivé sú pre inzerentov aj štatistiky celkových sympatií publika ku komunikácii so značkami cez internet. Až 37% spotrebiteľov sa podľa prieskumu vyjadrilo, že “aktivita značiek na sociálnych sietí je z ich pohľadu nezmyselná”. Aktívne značky sleduje na službách, ako je Facebook, iba 9% spotrebiteľov.

“Používatelia nechápu, prečo by mali komunikovať priamo so značkami, alebo prečo by značky chceli komunikovať s nimi,” cituje server riaditeľku Shoppercentric Danielle Pinnington. “Neznamená to, že nie sú ochotní komunikovať, len toľko, že sa značky musia viac snažiť nadviazať dialóg”.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že muži sú mierne vhodnejší na oslovovanie prostredníctvom mobilných služieb - smartphone vlastí 38% opýtaných v porovnaní 29 % žien. Porovnávače cien takisto využívajú viac muži - 27% oproti 19% žien.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.

Spievana pravda o "demokracii " u nás...

Karel to vie pomenovať presne tak, ako to je.... :-)))))

FACEBOOK LIKE

TAK A OD DNEŠNÉHO DŇA PRIBUDLA MOŽNOSŤ " LAJKOVAŤ " PRÍSPEVKY NA BLOGU.

Samsung Galaxy S II (Samsung i9100)

Základné parametre:

konštrukcia: klasická s dotykovým displejom,
OS: Android 2.3, TouchWiz 4.0,
procesor: dvojjadrový Orion, 1 GHz, Adreno 205,

frekvencie: GSM 850 / 900 / 1800 / 1900 MHz + UMTS + HSDPA + HSUPA,
rozmery: hrúbka 125 x 66 x 8,49 mm,
hmotnosť: 116 gramov (zistená: ???),
displej: aktívny, dotykový (kapacitný), SuperAMOLED plus, 16 777 216 farieb, 480 x 800 b., uhlopriečka 4,3'', Gorilla Glass,
fotoaparát: 8 Mpix, LED blesk, autofókus, záznam videí (1080p),
pamäť: 1 GB RAM + 16 GB / 32 GB + microSDHC (do 32 GB),
správy: SMS, MMS, e-mail, RSS,
globálny prenos dát: GPRS, EDGE, UMTS, HSDPA (do 24,4 Mbps), HSUPA (do 5,76 Mbps),
lokálny prenos dát: Bluetooth 3.0, kábel (microUSB), mass storage, Wi-Fi, DLNA, NFC,
hudba: MP3/AAC prehrávač, 3,5 mm jack, FM rádio (s RDS), A2DP, rozpoznávanie hudby,
ostatné 1: minimalizácia aplikácií, multitasking, internetový prehliadač, videohovor,
ostatné 2: prehliadač dokumentov, GPS, akcelerometer,
batéria: Li-Ion, 1 650 mAh,
výdrž: ???
SAR: ??? W/kg (norma 2 W/kg),

cena a dostupnosť: neznáma / prvý štvrťrok 2011,

Neobsahuje/nepodporuje:
xenónový blesk, aktívny kryt objektívu,

Softvérová verzia testovaného telefónu:
zatiaľ netestovaný,

Obsah balenia:
neznámy,

Samsung ešte oficiálne nestihol predstaviť očakávaného nástupcu smartfónu Galaxy S, no svetlo sveta už uzreli špecifikácie i produktová fotografia. Novinka sa pýši niekoľkými vylepšeniami, a síce dvojjadrovým procesorom s taktom 1 GHz, novou verziou operačného systému, bezkontaktným NFC, 1 GB pamäte RAM či 8-megapixelovým fotoaparátom s HD videom (1080p). Novinkou je i hrúbka zariadenia, ktorá dosahuje iba 8,49 milimetra! Pribudlo aj niekoľko zaujímavých funkcií ako Kies Air, teda online synchronizácia a bezdrôtový update telefónu, nové hlasové ovládanie, Google Voice Translation, 4 Huby či video chat. Ostatná výbava je takmer totožná s predchádzajúcim modelom. Zahŕňa podporu HSPA (24,4 Mbps / 5,76 Mbps), GPS, Wi-Fi, DLNA či 3,5 mm jacku a FM rádia s RDS.






Postrehy z Barcelony (Richard Hombauer):

Plastový zadný kryt má textúru odolnú voči odtlačkom, kov mi na Galaxy S nechýbal a nechýba mi ani tu. Galaxy Giorgio Armani je však oveľa solídnejší na prvý pohľad. Konektor microUSB je konečne v spodnej stene. Objektív fotoaparátu mierne vystupuje nad povrch zadnej steny a konečne má vedľa seba blesk. K dokonalosti mi tu chýba ešte spúšť fotoaparátu v bočnej stene. Pod tenkým zadným krytom som objavil otočený slot pre pamäťovú kartu smerom k batérii, a tak microSD vymeníte až po vybratí akumulátora. Nechápem, prečo tá zmena k horšiemu. Telefón je normálnou evolúciou predchodcu - mierne väčší displej s rovnakým rozlíšením, s o 20 % nižšou spotrebou energie a trošičku lepšími farbami (ťažko pozorovateľný rozdiel aj vedľa predchodcu), upravený dizajn, silnejší akumulátor... Operačný systém Android 2.3 je fajn. Samsung chvalabohu umiestňuje pod displej takmer vždy aspoň jedno hardvérové tlačidlo pre rozsvietenie displeja (kontrola času, zmeškaných udalostí, odblokovanie...), vedľa ktorého nájdete dve tradičné dotykové. Galaxy S2 je fajn, čakal som však krajší, inovatívnejší dizajn. Ako spokojný majiteľ Galaxy S však určite bude patriť k favoritom pre môj ďalší mobil. Kombinácia skvelého displeja, rýchlych reakcií a silného akumulátora je pre mňa veľmi dôležitá. Ak aj pre vás, budete nad Galaxy S II uvažovať určite aj vy. A konečne budem mať zase na mobile s dobrým fotoaparátom LED blesk. Ten ma zaujal viac než záznam FullHD videí, ktoré počas záznamu Galaxy S II žiaľ ani kontinuálne nezaostruje. Samsung Galaxy S II má konečne vyriešené aj bezpečnostné veci, Exchange ActiveSync a ďalšie biznis funkcie, ktoré množstvu firmám na Androide chýbalo.

Nové nálezy v stratenom chráme

Nové nálezy v stratenom chráme

Keď v roku 1351 pred Kristom Amenhotep III. zomiera, jeho kráľovský chrám s kolosálnymi sediacimi sochami v tébskom Meste mŕtvych na Níle je najnádhernejšou svätyňou.

Memnónove kolosy odolali zemetraseniam, rozvodnenému Nílu aj piesočným búrkam, slnečnej páľave i nočným mrazom, vandalom aj zlodejom. Už vyše 33 storočí trónia obe kamenné sochy pri Luxore na západnom brehu Nílu: sediace giganty z červeného pieskovca, 18 metrov vysoké s popraskanými tvárami obrátenými na východ, s rukami voľne položenými na kolenách. Konček ich malíčka je veľký ako hlava dospelého človeka. Kedysi sa za nimi vypínala najväčšia svätyňa, akú kedy dal na svoju počesť faraón postaviť: kráľovský chrám Amenhotepa III., v ktorom panovníka symbolicky uctievali ako boha už počas jeho života a v ktorom mu kňazi prinášali obety zabezpečujúce posmrtný život.
Okolo roku 1385 pred Kristom rozkázal stavať túto „pevnosť na večnosť až po nekonečno“ pre seba a svojho božského otca Amona „z pieskovca, celú obloženú zlatom, s podlahami zo striebra a bohato zdobenú sochami“. Tak to stojí vytesané na pamätnom kameni z tých čias. S pylónmi – mohutnými bránovými vežami a s dlhými stožiarmi na zástavy pred nimi. S jazerom plným rýb, s rozkvitnutými kvetmi na brehoch. „S dielňou plnou otrokov a otrokýň, korisťou Jeho veličenstva“ z ďalekých krajín. So skladmi ukrývajúcimi poklady Blízkeho východu.
No chrám Amenhotepa III. sa ako večná pevnosť neosvedčil. O tomto monumente moci a viery dnes vypovedá už len torzo z toho, čím bol kedysi. Dva kolosy – sochy faraóna – stoja osamotene na vrchole 700 metrov dlhého výbežku tébskeho západného pohoria. Pieskovcový útvar sa ako sivý pravouholník výrazne vyvyšuje nad úrodnou nížinou. Na severe ho od okolitých polí oddeľuje zavlažovací kanál. Niekoľko metrov od gigantických sôch východným smerom je parkovisko pre turistické autobusy. Na juhu areál ohraničuje cesta, ktorá vedie od Nílu nahor. Na druhej strane cestného násypu pracujú na poliach roľníci. Ľudia drú v horúčave aj na prašnom, stromami riedko porastenom páse zeme na západ od Memnónových kolosov. Nezúrodňujú však pôdu, chcú z nej vydolovať tajomstvá. Sú to archeológovia, ktorí si uprostred zvyškov stĺpov, porozbíjaných sôch a pamätných tabúľ rozložili stany, stoly a slnečníky.
Jedenásť rokov sa tu výskumníci vždy na dva a pol mesiaca – od polovice januára do začiatku apríla – prekopávajú čoraz hlbšie do minulosti. Z nalinkovaných štvorcov s rozmermi desať krát desať metrov vyvážajú zo štvormetrovej hĺbky zem. Hladinu spodnej vody znižuje drahé čerpacie zariadenie. Archeológovia teraz skladajú mozaiku, ktorá bola taká rozmetaná ako žiadna iná v Egypte. Desaťtisíce súčastí z nej – mnohé vážia aj 450 ton – sa nachádzajú nielen pri Luxore, ale aj v početných múzeách po celom svete.
Tridsať vedcov, kresličov a reštaurátorov dvanástich národností a 250 domácich posíl pracujú na tom, aby pokiaľ možno čo najvernejšie zrekonštruovali ruiny kráľovského chrámu Amenhotepa III. A aby z nich vyčítali, ako ľud vzdával hold bohom a faraónovi v časoch, keď bol Egypt taký vplyvný a bohatý ako nikdy predtým. Je marec, šesť hodín ráno. Memnónove kolosy vrhajú vo vychádzajúcom slnku dlhé tiene. Biele pracovné stany archeológov oblieva slabé svetlo. Z neďalekých polí s cukrovou trstinou sa dvíha dusný vzduch. Je príjemne chladno, približne 15 stupňov Celzia, vzduch ešte nie je plný prachu. Nad areálom s vykopávkami za chrbtami kamenných gigantov počuť iba syčanie plynových horákov vzdušných balónov, v ktorých sa turisti vznesú na oblohu nad ruiny tébskeho Mesta mŕtvych.

Čoskoro sa pridávajú ďalšie zvuky: do jasného čvirikania kolónie piniek sa zamieša monotónne rinčanie reťaze kladkostroja. Miguel López Marcos sedí na drevenej konštrukcii nad širokou, vyše tri a pol metra hlbokou jamou. Španielsky reštaurátor v tíme už roky zodpovedá za ťažké náklady. Pod ním na pásoch kladkostroja visí žulová bohyňa, ktorú vykopali len pred chvíľou. Je to Sachmet s levou hlavou, ktorú faraóni uctievali ako pomstiteľku boha Slnka a ochrankyňu kráľa. Egyptskí robotníci pomaly vyťahujú nahor na reťazi visiacu sochu, ktorá meria asi 1,80 metra. Popod nos si mrmlú krátke rozkazy. „Iftah aleik!“ – „Ťahaj k sebe!“ „Ahsan qeda.“ – „Tak je to lepšie.“ Až keď socha po polhodine voľne visí pod trojnožkou kladkostroja, začnú o niečo hlasnejšie: „Irfa! Irfa! Hat el-arabijja!“ – „Hore! Hore! Dovez vozík!“
Bohyňu opatrne kladú na nízky vozík. Dvanásť chlapov povoľuje lano, López Marcos a štyria ďalší zozadu pridržujú zabahnený nález. Jedno trhnutie – a vozík sa dá do chodu. Chlapi opatrne prevážajú sochu bohyne s ľudskou postavou a slnečným kotúčom na levej hlave do dvora asi 50 metrov vzdialenej reštaurátorskej dielne, jedinej pevnej budovy na okraji vykopávkového areálu. Ešte v to predpoludnie očistí špecialistka na konzerváciu čierneho granitu leviu bohyňu od zvyškov hliny a vápna.

Archeológovia tu doteraz pri vykopávkach našli vyše 80 sôch a veľkých fragmentov skulptúr bohyne Sachmet. Každá socha je iná. Väčšina zobrazuje sediace postavy. Jemné rozdiely sa ukážu až pri detailnejšom skúmaní – napríklad, aké ozdoby na rúchu bohyne vytesali sochári do kameňa. VAmenhotepovom chráme pravdepodobne kedysi stálo až 40 obrovských osemmetrových sôch faraóna. Okrem nich vyše 1 000 zvieracích a ľudských podobizní bohov, medzi nimi i hroch v takmer životnej veľkosti vytesaný z bieleho alabastru, a tiež alabastrová krokodília sfinga – napoly lev, napoly plaz. Oba výtvory sú umelecké diela, aké sa nikde inde nenašli.
(GEO máj 2009)

Autor: Anja Heroldová

www.readora.com

Uživateli Slavomír Šimko se líbí

www.readora.com

Vytvořte si štítek „To se mi líbí“

Brother Iz - Somewhere over the rainbow .mp3

	Brother Iz - Somewhere over the rainbow .mp3
	Found at bee mp3 search engine

O Dr. Jozefovi Tisovi.

Úlomky zo zamlčiavaných skutočností o Dr. Jozefovi Tisovi

28. Január. 2011 o 8:58 |

Vplyvy rôznych vonkajších aj vnútorných činiteľov spôsobil, že dnes vo všeobecnom povedomí ľudu prevláda o Dr. Tisovi istý normalizovaný druh informácií, ktorými je človek médiami a tendenčnými historikmi od malička indoktrinovaný, a ktoré by sme mohli zhrnúť do nasledovných stereotypných pojmov: vrah – antisemita – židia – Židia – holokaust.

Čoraz menej sa však do povedomia bežných ľudí dostávajú pojmy ako prvý slovenský prezident – záchranca národa – významný predvojnový politik – kňaz – predkladateľ riešenia sociálnej a hospodárskej nespravodlivosti na Slovensku, ap.

Ukážme si preto aspoň niektoré, málo známe, respektíve účelovo zamlčiavané či mlžené skutočnosti o Dr. Jozefovi Tisovi.

Málokto napríklad vie, že Dr. Jozef Tiso zachránil od 24 000 do 40 000 slovenských Židov z väčšej časti utajovanými prezidentskými výnimkami pred deportáciami.

Uveďme niekoľko odvolávok na historickú pravdu, ktorá sa zámerne zamlčiava (citované z rôznych miest podľa Ďurica, M. S. : Jozef Tiso a Židia. Bratislava : LÚČ, 2008. 133 s. ISBN 978-80-7114-701-5.):

a) nemecký vyslanec v Bratislave, Ludin, v telegrafe z 26. 06. 1942 do Berlína hovorí o „asi 35 000 Židoch“, ktorí získali „osobitné legitimácie“ a „nemusia byť vysťahovaní“ (PA AA, Pol. II. St. S. Juden, Slowakei);

b) dokument z 30. 06. 1942, v ktorom poradca riešenia židovskej otázky na Slovensku, Dieter Wisliceny udáva v tejto súvislosti počet „35 000“ bez „asi“ (PA AA, Inland II A/B 682, Slowakei, Bd. 3.);

c) vtedajší poslanec Pavol Čarnogurský hovorí v tejto súvislosti o počte „24 000“ (Pravda na nedeľu, 26. 6. 1991, s. 3.);

d) Tisov osobný tajomník, Dr. Karol Murín, vraví zasa o prísne utajovaných prezidentských výnimkách pred Nemcami pre 10 000 rodín, teda celkom pre „40 000“ Židov (Murín, K. : Spomienky a svedectvo. Hamilton, Ont., 1987, s. 111.)

e) Jansenová, píšuc o Márii Gulovičovej, slovenskej učiteľke, ktorá pomáhala americkým agentom na Slovensku, vraví v tejto súvislosti o počte „od 35 000 do 40 000“ Židov (Janson, S. N. : Maria Gulovich, OSS Heroine of World War II: The Schoolteacher Who Saved American Lives in Slovakia. Jefferson, N.C. : McFarland & Co., 2008. ISBN 0786438320) a odkazujem pri tom na:

f) Mikus, J. : správa Medzinárodného výboru Červeného kríža, Slovensko 1, 30. jún 1947, s. 645-646.

O pravej povahe riešenia židovskej otázky na Slovensku sa tiež veľmi v slovenskej spoločnosti nediskutuje. Pozrime sa preto na doslovnú citáciu zo spisov Tisovho obhajcu pred „Národným“ súdom, pána Dr. Žabkayho:

„Sociálne výhodné postavenie slovenských Židov v spoločenskom živote a dištancovanie sa Židov od príslušnosti k slovenskému etniku, vyvolali antisemitizmus na Slovensku, ktorý sa ostro prejavil pri sociálnych nepokojoch roku 1918. Rasové zásady nacistov boli v pomníchovských rokoch vítanou príležitosťou pre radikálne živly v HSĽS vyrovnať sa s problémami Židov na Slovensku a s určitými výhradami sa k tomu prikláňalo i konzervatívne krídlo ľudákov, ktoré zastávalo požiadavku umierneného riešenia židovského problému na báze proporcionality. K tomuto umiernenému krídlu patril i Tiso, ktorý hneď po prevzatí politickej moci po uzákonení autonómie Slovenska (6. októbra 1938) avizoval riešenie tohto problému a súčasne krotil agresívne protižidovské prejavy radikálov. Už krátko po vyhlásení Slovenského štátu (14. marca 1939) vyšlo nariadenie č. 63/39 Sl. z., ktoré riešilo židovskú otázku na náboženskom podklade proporcionálnosti. Účasť židov v hospodárskom živote sa riešila arizáciami tak, že arizátor prevzal 51% základných prostriedkov a zásob podľa inventúry a zistenú hodnotu mal splácať zo zisku. Pôvodnému vlastníkovi zostala účasť 49% a v podniku zostal. Umiernený obsah tohto riešenia napádali radikálne zložky, najmä HG na čele s Alexandrom Machom a predsedom vlády Vojtechom Tukom a slovenskí Nemci. Tieto skupiny dosiahli, že Hitler pozval Tisu do Salzburgu v júli 1940. Na priamy diktát Hitlera bol donútený odovzdať politickú moc predsedovi vlády Tukovi a tento diktát znamenal radikálnu zmenu v riešení postavenia Židov na Slovensku. Už dva mesiace po Salzburgu si Tuka 3. septembra 1940 vynútil v sneme zmocňovací zákon č. 210/40 Sl. z. Na jeho základe bola vláda, teda Tuka, oprávnený riešiť židovskú otázku vládnym nariadením. Potom si už Tuka mohol zabezpečiť vydanie nariadenia č. 198/41 Sl. z., z 9. septembra 1941, onen odiózny „židovský kódex“, ktorý úplne recipoval nacistické norimberské zákony a znamenal úplné vyradenie Židov zo spoločenského života…“ (Rašla, J. – Žabkay, E. : Proces s dr. Jozefom Tisom. Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. Bratislava : Tatrapress, 1990. s. 117. ISBN 80-85260-03-4.). 

Postup arizácie židovského majetku podľa Tisovho plánu je zamlčiavaným svedectvom o pravej povahe vlastnej slovenskej politiky voči Židom na Slovensku v období rokov 1939 až 1940. Tá vychádzala hlavne zo (1) sociálnych a (2) politických špecifík vzájomných vzťahov slovenských Chazarov so Slovákmi v minulosti a vtedajší politický vývoj v Európe výrazne ovplyvňovaný Nemeckom v prvom štádiu len umožnil Tisovi riešiť vlastnými prostriedkami sociálnu otázku na Slovensku, ktorá s antisemitizmom alebo nemeckými rasovými zákonmi nemala vôbec nič spoločné – koniec-koncov, potvrdil to aj židovský historik Büchler: „Treba ešte raz opakovať, že antisemitizmus nebol vôbec zakorenený v slovenskom národe a jedna z najvýznamnejších osobností slovenských dejín, prelát Andrej Hlinka, vždy zdôrazňoval, že antisemitická idea je slovenskému národu cudzia a súčasne ju aj odsudzoval.“   (Büchler, R. J., cit. d., s. 33 citované podľa Ďurica, 2008, s. 14).

Keďže kresťanom, a tým aj všetkým Uhrom (aj v Hornom Uhorsku, a teda i na Slovensku), bolo v ranom stredoveku cirkvou prísne zakázané požičiavať peniaze na úrok, „…robili to prakticky Židia, ktorí sa stali veľkými vlastníkmi peňazí a tým, často rozhodujúcim spôsobom, ovplyvňovali ekonomické vzťahy medzi šľachtou ako vlastníčkou pôdy a pospolitým ľudom, ktorý na nej pracoval.“ (Ďurica, 2008, s. 9) A pritom: „Ku koncu 17. storočia už 60% Židov Uhorska bolo sústredených na Slovensku a židovské komunity boli v mnohých slovenských mestečkách a dedinách. Preto sa „Horné Uhorsko“ v 17. i v 18. storočí v ľudovej reči označovalo ako „Maďarský Izrael“.“ (Jüdisches Lexikon. Frankfurt am Main, 1987, zv. IV/2, s. 1301 citované podľa Ďurica, 2008, s. 11). Táto sústredenosť chazarských kupcov na Slovensku viedla k tomu, že „V priemyselných odvetviach bolo k 14. 3. 1939 v židovských rukách 21% živnostenských koncesií, takmer 50% družstevných a 100% priemyselných liehovarov, 38% píl; obchod s drevom bol na 76% a vývoz dreva na 80% v židovských rukách.“ (Letz, R. : Pomoc prenasledovaným Židom na Slovensku v rokoch 1939-1945. In: Viera a život, IX., č. 3, 1999, s. 181 citované podľa Ďurica, 2008, s. 51).

Židovská otázka bola teda na Slovensku v prvom rade sociálnou a nie rasovou otázkou, a to presne zdôrazňoval i Dr. Tiso:  „Som za obmedzenia ich hospodárskej moci, lebo je neudržateľné, aby 3,5% občanov vlastnilo skoro 50% národného majetku, ale neľudskosť zamietam! Aj váš kódex.“ Tatran, Ľ. : Z osobných skúseností v styku s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. In: Svedectvá pravdy II. Vojnový zločinec alebo svätec. Sereď, 1988, s. 659.) A podobne túto skutočnosť v roku 1937 zdôraznil aj Alexander Mach: „Nám nesmie diktovať ani rasová nenávisť, nesmú rozhodovať sprosté pudy. Židovská otázka, to je otázka hospodárska a sociálna, ale nie pudová a rasová.“ Slovenská pravda, 11. 3. 1937 citované podľa Ďurica, 2008, s. 21).

Židovská otázka bola na Slovensku tiež nebezpečnou politickou otázkou, ako sa o tom boli bývali zmienili mnohí slovenskí literáti národného obrodenia zo začiatku 19. storočia, napríklad Škultéty píše: „Na dedinách slovenský notári, poštári boli napospol Židia – a preto Židia, že stáli v službe maďarizácie.“ Škultéty, J. : Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku. Turčiansky Sv. Martin, 1931, s. 19 citované podľa Ďurica, 2008, s. 12). Spolupráca Židov s vládnucimi národmi všade v Európe podľa náboženského príkazu napokon na Slovensku znamenala znepriatelenie si samotných Slovákov, nie pre svoju „židovskosť“, lež pre židovský podiel na maďarizačnom útlaku Slovákov v rámci Uhorska – táto skutočnosť je významným špecifikom v slovensko-židovských vzťahoch, bez ktorej nemôžme úplne pochopiť vlastnú politiku slovenského štátu v rokoch 1939 až 1940 (do Salzburského diktátu) voči slovenským Chazarom konvertovaným na judaizmus. Napokon, pred „Národným“ súdom to zdôraznil i sám Alexander Mach ako vtedajší Minister propagandy: „…zvláštna propaganda proti Židom v tom čase na Slovensku nebola potrebná. Túto propagandu robili Židia sami najmä tým, ako sa správali v Košiciach, v Bratislave a v Nitre, ako i v iných slovenských mestách a mestečkách pred 2. novembrom i po ňom. O tom vydali Židia v Maďarsku aj dokumentárne dielo. Mal som tú knihu svojho času aj v rukách ako šéf propagandy. Dostal som ju, myslím, od Dr. Vaška. Neviem, ako sa volala. Tam hovoria Židia o svojich zásluhách, ako pracovali za pripojenie južných krajov Slovenska k Maďarsku…“ (Pred súdom národa 1, Bratislava, 1947, s. 52 citované podľa Ďurica, 2008, s. 28).

O týchto dvoch sociálnych a politických špecifikách, ktoré určovali v časoch emancipácie európskych národov slovensko-židovské vzťahy sa zmieňuje aj Encyklopédia Slovenska vychádzavšia v období reálneho socializmu (1972-1978) (možno teda o nej hovoriť ako o fašistickom citačnom zdroji, ako by radi namietali tzv. „fašizmobijci“?), kde sa pod heslom „sionizmus na Slovensku“ nachádza tento text: „Sionizmus – ideológia žid. nacionalizmu – prenikal medzi uh. Židov veľmi pomaly. Od konca 18. stor. počet Židov v Uhorsku PRUDKO RÁSTOL v dôsledku ich MASOVEJ imigrácie z okolitých krajín. R. 1700 tu žilo len 12 tis., 1805 – 127 tis., 1890 – 707 tis. a 1914 už 911 tis. Židov, ktorí získavali stále dôležitejšie POZÍCIE v HOSPODÁRSKOM živote. Rozvoj kapitalizmu v Uhorsku v 2. pol. 19. stor. otvoril emancipovanému žid. obyvateľstvu cestu k uplatneniu sa v priemysle, finančníctve, poľnohospodárstve (ako majitelia, ale najmä árendátori), v obchode i remeslách. Židia dosiahli často DOMINATNÉ pozície, preukázali schopnosť budovať moderný hosp. život a uhorskej ekonomike pomohli zapojiť sa do medzinárodnej kapitalistickej siete. Vo veľkom počte prenikli aj do slobodných povolaní – ako ADVOKÁTI, ŽURNALISTI, LEKÁRI, lekárnici a UMELCI. Sociálna skladba židovského obyvateľstva bola atypická. R. 1910 57% Židov patrilo do kategórie VLASTNÍKOV, 18% k INTELIGENCII a úradníctvu a 25% k námedzne PRACUJÚCIM. V súvislosti s programovou asimiláciou s maď. národom (v roku 1910 sa k nemu hlásilo až 75% žid. obyv. Uhorska) prenikli Židia aj do verejného, spoločenského a politického života, napr. do r. 1918 získalo 346 žid. rodín ŠĽACHTICKÝ titul.“ (dostupné on-line, zálohované).

Aj preto sa domnievam, že v súvislosti s prvým prezidentom slovenskej republiky, Dr. Tisom, a vlastnou politikou slovenského vojnového štátu do júla roku 1940: „Konštatovať objektívne nespravodlivú situáciu,“ ako píše slovenský historik Ďurica: „…a hľadať prostriedky na jej nápravu nemožno pokladať za etnickú alebo rasovú diskrimináciu.“ (Ďurica, 2008, s. 119) Ak majú na prezidenta Tisu ťažké srdce práve tí ľavicovo orientovanejší alebo dokonca komunisti, tak to nemôže byť z dôvodu nesúhlasu s jeho sociálnou politikou, ale najskôr z iných osobných dôvodov, pretože to boli práve komunisti, ktorí podľa čiastky 47 Sbírky zákonů a nařízení republiky Československé, ročník 1948 (dostupné on-line, zálohované) „znárodňovali“ súkromný majetok, keď uchvátili moc v Československu. V prípade komunistov sa však jednalo z právneho hľadiska o konfiškáciu súkromného majetku, teda šlo o násilný akt proti vôli jeho vlastníkov alebo dokonca bez ich vedomia, a to bez náhrady, respektíve pod medzinárodným tlakom len za symbolickú náhradu s oneskorením. V prípade arizácií sa však dokonca vyskytli také prípady, kedy si židovskí podnikatelia sami vyberali, kto bude arizovať ich podnik (ako sa tak stalo napr. v prípade jedného veľkého drevárskeho podniku, ktorého židovskí majitelia si za arizátora sami vybrali Tatra banku, ktorej boli dlhoroční klienti). Slovenský zákon v podobe vládneho nariadenia č. 63/39 Sl. z. z roku 1939 takisto ukladal arizátorovi, aby z arizovaných 51% podielu z podniku splácal zo zisku túto hodnotu pôvodnému židovskému vlastníkovi, ktorému i naďalej zostala 49% účasť v podniku – teda de iure nešlo o žiadnu konfiškáciu majetku, ako tomu bolo v prípade komunistami riadeného znárodňovania! De facto však vplyvom kritiky takéhoto vlastného slovenského prístupu riešiaceho židovskú otázku na Slovensku ako otázku riešenia sociálnej nerovnosti došlo k už zmienenému Salzburskému diktátu v júli 1940, kedy sa prakticky moci ujal Tuka a ten na dodržiavanie pôvodného arizačného zákona od  3. septembra 1940, kedy si vynútil v Sneme zmocňovací zákon č. 210/40 Sl. z. už nemusel i naďalej dbať a sám bol oprávnený riešiť židovskú otázku vládnymi nariadeniami.

Vo svetle týchto skutočností je potrebné celoplošné znárodnenie súkromného majetku komunistami (hlavne boľševikmi hlásiacim sa k židovstvu) v Československu v roku 1948 vnímať ako akt prinavrátenia nezákonne (rozumej mimo medzí Tisovho arizačného zákona) arizovaného židovského majetku po júli 1940 pod centrálnu správu žido-boľševickej obce komunistických mocipánov skrývajúcich sa za proletariát. A napokon, po roku 1989 sa chamtiví oportunistickí arizátori a ich potomkovia (ktorí už za Slovenského štátu porušovali slovenský arizačný zákon!) predháňali v privatizácii štátneho majetku pred žido-boľševickými pohľadávkami v reštitúciách.

V dejinách sme teda svedkami toho, ako chamtivosť okráda chamtivosť – to však nič nezmení na veci, že úmysel konzervatívnych ľudákov na Slovensku bol riešiť sociálnu nerovnosť, z ktorej plynulo zbytočné sociálne napätie medzi Židmi a Slovákmi na Slovensku rovnako, ako to hlásali, respektíve dodnes hlásajú komunisti. Rozdiel je len v tom, že keď sa Slovák pod heslom riešenia sociálnej nespravodlivosti hlási k takejto spravodlivosti, je pod zámienkou propagácie fašizmu s negatívnou konotáciou súčasnými mocipánmi kriminalizovaný, zatiaľ čo všetci ostatní pod heslom riešenia sociálnej nespravodlivosti skrývajúci svoje zločinecké úmysly konfiškovať a znárodňovať cudzí majetok, sú nielenže dekriminalizovaní, ale i obdivovaní  ako sociálno-demokratickí humanisti, filantropi a „budúcnosť“ ľudstva…

Na margo prezidenta Tisu je potrebné na tomto mieste zmieniť i všeobecne známe, že Tiso sa po Salzburskom diktáte mienil vzdať svojej funkcie, lebo rokovania bral ako svoju osobnú porážku a ako katolícky kňaz s nacistickým postupom voči Židom na rasovom princípe nechcel mať nič spoločné, ale od tohto úmyslu ho odhovárali jednak Slováci (ako o tom svedčí vtedajší študent Kundrát, J. : Od kolísky po šibenicu. Žilina, 1991, s. 10) a jednako samotní Židia, ktorí v ňom videli záruku spravodlivosti aj voči nim (ako o tom svedčí Čulen, K. : Posledné posedenia. Martin, 2004, s. 278). 

Potom, ako sa Tiso pod váhou svojho svedomia, svojej zodpovednosti a na odporúčania mnohých rozhodol zotrvať vo svojej funkcii, si napokon napriek Salzburskému diktátu vynútil prezidentské výnimky, respektíve „oslobodenia z ustanovení tohto nariadenia“  (vl. nar. č. 198/41 Sl. z. – tzv. „židovského kódexu“) vsunutím paragrafu 255, vďaka ktorému mohol od odtransportovania do Poľska (podľa vtedajšieho vedomia na „presídlenie“) vyňať už zmienený počet 35 000 až 40 000 slovenských Chazarov konvertovaných na judaizmus.

Pripisovať Tisovi zodpovednosť za smutné zosnutie odtransportovaných slovenských Chazarov  konvertovaných na judaizmus do koncentračných táborov je scestné, nakoľko Tiso disponoval iba oficiálnymi nemeckými správami, ktoré zvestovali o uspokojivých životných podmienkach presídlencov v týchto táboroch. Dokonca ani tak obdivovaný a tak zorientovaný exulant o situácii vo vojnovej strednej Európe ako Beneš na výzvu A. Eastermana, vedúceho londýnskej pobočky Židovského svetového kongresu, aby potvrdil vtedy šíriace sa neoficiálne klebety o riadenom vyvražďovaní Židov v koncentračných táboroch ešte 11. novembra 1942 odpovedal takto: „Podle mých informací, jak se zdá, nic nenasvědčuje, že by Němci připravovali nějaký plán totální likvidace Židů. Podle údajů, které mám v současné době k dispozici, takový plán zřejmě neexistuje, a proto nemohu potvrdit údaje, jež jste v této věci získal.“ (Archív Židovského svetového kongresu v Londýne. Cit. in: W. Laqueur: Il terribile segreto. Firenze 1983, s. 200 a 302).

V časoch, keď Beneš ani len nechyroval o náznaku zhoršených podmienkach židovských presídlencov v koncentračných a pracovných táboroch, sa prezident Tiso postaral o zastavenie transportov už 20. októbra 1942 (teda po necelých siedmich mesiacoch po ich spustení 25. marca 1942) – čo napokon zaznamenáva aj židovský historik Léon Poliakov: „Slovensko zaujíma osobitné postavenie na mape tej genocídy. Bol to totiž prvý zo satelitných štátov, v ktorom Nemci narazili na taký tvrdý odpor, že museli prerušiť svoj program „konečného riešenia“.“ (Poliakov, L. : Bréviaire de la haine. Le III Reich et les Juifs., talianske vydanie: Il nazismo e lo sterminio degli ebrei. Torino 1955, s. 220.). Slovenský štát odmietol prevádzať ďalšie transporty, kým slovenskí inšpektori za medzinárodnej asistencie sami nepreveria životné podmienky presídlencov zo Slovenska – a to všetko na podnet Žida, ktorého Tiso bol býval kedysi ako bánovecký farár pokrstil!

Som preto rozhorčený a znechutený z účelového popierania či z ignorantského obchádzania historických faktov v súvislosti s osobou Dr. Tisu a hanobenia slovenského národa rôznymi negatívnymi zovšeobecňujúcimi konotáciami Slovákom prisudzovaným zo strany nechutných a nedovzdelaných posmievačov a fašizmobijcov, nech už sú akéhokoľvek pôvodu a nech už sa tvária akokoľvek erudovane! Chápem, že pokiaľ človek nemá vec naštudovanú, môže sa stať, že jeho názor na vec bude mylný – priznávam, že mne osobne sa to niekoľkokrát stalo a dodnes si to vyčítam – ale čo nechápem, je arogancia tých, ktorí s pofidérnym vedomím o veci konajú proti veci s úmyslom ju poškodiť!

Milujem prácu; fascinuje ma. Dokážem sa na ňu celé hodiny pozerať.

(Jerome K.Jerome)

 

Alkohol v malých dávkách neškodí v jakémkoli množství. ( Hogo Fogo vo filme Limonádový Joe)

ANDROID APLIKÁCIE

Keďže používam SAMSUNG GALAXY S je samozrejmé, že sa ku mne dostalo zopár aplikácií s ktorými sa chcem podeliť.

 BEATIFUL WIDGETS (á la HTC)

GOOGLE EARTH (svet pod lupou)

NO POČKAJ! (známa hra zo socializmu)

DRUNK METER (Môžeš šoférovať?)

TV PROGRAM (čo dnes ide?)

NOVINY (prehľad slovenskej tlače)

CALL BLOCKER (ak nechceš aby ti volala svokra)

FENNEC (mobilná mozilla resp. firefox)

...a mnoho iných, ktoré používam alebo som používal, každému vyhovuje iné...

Mnou používané aplikácie si viete stiahnuť TU

Samsung Galaxy S

RECENZIA: Samsung Galaxy S – prichádza kráľ

Samsungu sa v poslednej dobe naozaj darí, na trh uviedol viacero kvalitných prístrojov a v západnej Európe sa v počte predaných telefónov začína nebezpečne doťahovať na dlhoročného lídra, fínsku Nokiu. Určite k tomu prispel aj jeden z jeho posledných modelov - S8500 Wave, ktorý bol prijatý s naozaj kladnými reakciami. V dnešnej recenzii si predstavíme ďalšiu novinku od tohto juhokórejského výrobcu, Samsung GT-i9000 Galaxy S, ktorá má všetky predpoklady byť ešte úspešnejšia.

...striekaný hliník by sme na ňom hľadali márne,

 konštrukcia je však napriek tomu pevná...

Konštrukčné spracovanie, technické parametre a výdrž batérieUž pri prvom pohľade na tento telefón je jasné, že čo sa týka dizajnu, jeho tvorcovia sa nechali silne inšpirovať iPhonom. Tento fakt je u užívateľov prijímaný s rôznymi reakciami – niektorým sa páči a vyzdvihujú jeho imidžový vzhľad, iní ho hanlivo označujú ako nedotiahnutú kópiu podľa nich najštýlovejšieho telefónu všetkých čias. Názor si musí urobiť každý sám, bez obáv však môžem povedať, že Galaxy S sa v oblasti dizajnu snaží pôsobiť konzervatívnym dojmom a ide osvedčenou cestou bez náznaku nejakých konštrukčných „výstrelkov“.

Podobnosť s iPhonom je zrejmá hlavne pri pohľade na prednú stranu, ktorej dominuje obrí, 4 palcový displej. Pod ním sa nachádza jedno hardvérové tlačidlo a dva dotykové senzory. Miesto sa našlo aj na prednú kamerku na videohovory, ktorá je umiestnená vpravo nad displejom. Na vrchnej hrane sa nachádza 3,5 mm jack konektor na pripojenie slúchadiel a nie celkom prakticky umiestnený microUSB konektor, chránený posuvnou krytkou. Ostané hrany telefónu sú skosené smerom dozadu, pričom na  pravej sa nachádza tlačidlo zapínania a na ľavej trochu ťažšie nahmatateľné dvojtlačidlo ovládania hlasitosti a otvor na pútko. Na spodnej nájdeme už len obligátnu dierku mikrofónu.

 Zadná strana telefónu je pomerne strohá, nachádzajú sa tu len otvory hlasitého reproduktora a nezapustené sklíčko fotoaparátu bez prisvetľovacej diódy. V dolnej časti zadného krytu sa nachádza akýsi výstupok, vďaka ktorému telefón neleží na podložke plnou plochou. Kryt sa odníma celkom ľahko, drží ho len séria malých plastových nožičiek, ktoré z hľadiska dlhodobého používania nevzbudzujú prílišnú dôveru. Pod krytom sa nachádza slot na microSD kartu, ktorá sa dá vymeniť aj bez vyňatia batérie a samozrejme, nevyhnutný slot na SIM kartu.

O batérii s kapacitou 1500 mAh platí to, čo je v dnešnej dobe pravidlom pri drvivej väčšine smartfónov s dotykovými displejmi – pri intenzívnejšom používaní treba rátať s každodenným nabíjaním a ani pri úspornejšom používaní (denne niekoľko hovorov a správ, polhodina hudby a niekoľko pripojení na internet)  sa mi nepodarilo prekročiť dva dni. Výkonný mobil s obrovským displejom si proste žiada svoje.

Telefón celkovo síce pôsobí trochu „plastovým“ dojmom a striekaný hliník by sme na ňom hľadali márne, konštrukcia je však napriek tomu pevná a pri silnom stlačení počuť iba občasné jemné puknutie. Použitie plastov sa pozitívne odrazilo na nižšej váhe telefónu a ak som po chvíli používania Galaxy S zobral do ruky napríklad HTC Desire, subjektívne mi pripadalo dosť ťažké.

...neuveriteľne živé a sýte farby sú niečo,

 čo nedokáže sprostredkovať žiadne video...

Operačný systém, displej a ovládanie
Svoju aktuálnu vlajkovú loď Samsung vyzbrojil operačným systémom Android vo verzii 2.1, ktorý doplnil užívateľským rozhraním TouchWiz 3.0. Prostredie nápadne pripomína to, s ktorým sme sa už stretli v Samsungu Wave, je to zrejmé hneď pri odomykaní obrazovky, ktoré sa realizuje ťahom prsta po displeji v ľubovoľnom smere, čo je veľmi praktické. Základom samotného prostredia je domovská obrazovka so siedmimi kartami, na ktoré sa dajú umiestňovať widgety, skratky k programom, alebo aj priečinky. V dolnej časti obrazovky sa nachádzajú štyri ikony, slúžiace na rýchly prístup k telefonovaniu, kontaktom a  správam. Posledná ikonka slúži na vstup do menu a návrat na domovskú obrazovku. Vo vrchnej časti obrazovky je stavový riadok, informujúci o sile signálu, wi-fi a bluetooth pripojení, či stave batérie a jeho potiahnutím smerom nadol sa otvorí známa androiďácka roleta s notifikáciami. Oproti „čistému“ Androidu je však mierne upravená a podobne ako pri Samsungu Wave tu nájdeme ikony na rýchle spustenie wi-fi, bluetooth a vypnutie/zapnutie hlasitosti a vibrácie.

V hlavnom menu sú jednotlivé položky štandardne zoradené podľa abecedy, ale na rozdiel od iných mobilov s Androidom toto menu netvorí jednu celistvú obrazovku, ktorá sa dá rolovať, ale je rozčlenené na jednotlivé karty, medzi ktorými sa dá listovať rovnako, ako na iPhone. Na každej karte je možné meniť poradie jednotlivých ikon, za čo výrobcu chválim, pretože takáto možnosť mi na ostatných telefónoch s Androidom dosť chýba.

Vďaka silnému hardvéru je operačný systém v Galaxy S veľmi svižný a jeho reakcie bleskové. Aplikácie sa spúšťajú okamžite a telefón si hravo poradí aj s graficky náročnými hrami, ako Asphalt 5. Samsung Galaxy S je právom označovaný ako najvýkonnejší mobil s Androidom súčasnosti.

Displej je skutočnou pýchou Galaxy. Je vyrobený technológiou Super Amoled s uhlopriečkou úctyhodných štyroch palcov a zobrazí 16 miliónov farieb. Jeho neuveriteľne živé a sýte farby sú niečo, čo nedokáže sprostredkovať žiadne video a takýto displej jednoducho treba vidieť na vlastné oči. Keď k tomu navyše pridáme skvelý kontrast, vysoký jas a bleskurýchlu odozvu, získame jeden z najlepších displejov súčasnosti, ktorému je konkurenciou len jeho menší brat Wave (a možno ešte aj iPhone 4, na jeho testovanie si však zatiaľ musíme počkať). Na priamom slnečnom svetle je displej tiež celkom dobre čitateľný a aj v tomto ohľade je ďaleko lepší než Amoled displeje, hoci od ideálneho stavu je to ešte ďaleko.

Ovládanie Galaxy je vďaka citlivej dotykovej vrstve veľmi pohodlné a subjektívne sa jedná o najlepšie ovládateľný mobil s Androidom, aký som testoval. Dotykové ovládanie je skutočne dotiahnuté do dokonalosti, je ideálne citlivé a hlavne návykové, mimoriadne rýchlo som si naň zvykol. Významnou súčasťou ovládania je multitouch, ktorý je mimoriadne presný a jeho citlivosť je nastavená tiež na ideálnu hodnotu. V oblasti ovládania Galaxy S skrátka boduje naplno.

Galaxy S je naozaj skvelým príručným

zariadením na prehliadanie internetových stránok...
 

Multimédiá
Výborné multidotykové ovládanie má priamy súvis s prvou multimediálnou oblasťou, s prehliadaním internetu. Vďaka tomuto skvelému ovládaniu, citlivej dotykovej vrstve a obrovskému displeju je surfovanie po internete skutočným pôžitkom a v tejto oblasti sa mu ťažko hľadá konkurent. Stránky sa načítavajú rýchlo a zobrazujú korektne, multitouch je plynulý a jeho citlivosť nastavená akurátne. Galaxy S je naozaj skvelým príručným zariadením na prehliadanie internetových stránok a malo by plne vyhovovať užívateľom, ktorí sa často potrebujú pripájať na internet z mobilu.

Na základe predchádzajúcich riadkov určite nebude prekvapením, že Galaxy výborne poslúži aj ako vreckový prehrávač videí a filmov. Opäť raz boduje skvelý Super Amoled displej s rýchlou odozvou a verným zobrazením farieb a výhodou je aj podpora kodekov DivX a XviD, vďaka ktorej odpadá nutnosť otravnej a zdĺhavej konverzie filmov.

Po hudobnej stránke je Galaxy S tiež nadpriemerný, ale tu sa už nedá povedať, že by bol bezkonkurenčný, ako v prípade displeja. Hlasitému reproduktoru chýbajú hlavne výraznejšie basy a trochu vernejšie zvukové podanie, napriek tomu v porovnaní napríklad s poslednými modelmi od HTC je jeho počúvanie priamo „rajská hudba“. Slúchadlá sa pýšia podporou 5.1 kanálového zvuku, reálne však pri jeho zapnutí výrazný rozdiel necítiť.

Celkovo môžem zhodnotiť, že Galaxy je najlepším multimediálnym telefónom s Androidom, aký som testoval a pokiaľ je táto oblasť pre vás prioritou, je to jasná voľba.

Samotný GPS čip v Galaxy S je o niečo

menej presný, než je tomu u konkurencie...

Fotoaparát, natáčanie videa a GPSGalaxy S má integrovaný 5 MPix fotoaparát s autofocusom, ktorý dokáže vyhotoviť fotografie v širokouhlom formáte pri maximálnom rozlíšení 2560 x 1920 bodov. Výsledné fotografie sa radia k lepšiemu priemeru, pričom platí, že za ideálnych svetelných podmienok sú celkom dobré a ostré, ale s ubúdajúcim svetlom pribúda šum a ostrosť sa výrazne znižuje. Je to o to horšie, že Galaxy S nemá prisvetľovaciu diódu, čo je pri telefóne takejto triedy absolútne nepochopiteľné. Keď si odmyslíme tento nedostatok, tak fotoaparát je úplne vyhovujúci, poskytuje množstvo nastavení vrátane digitálnej stabilizácie a kvalitou snímok vyčnieva nad konkurenciou (napríklad nad HTC Desire). Ukážkové fotografie v pôvodnom rozlíšení nájdete na konci článku.

Mimoriadne príjemným prekvapením je kvalita natáčaného videa. To je možné zachytiť v maximálnom rozlíšení 1280 x 720 bodov vo formáte 3GP a výsledná kvalita je vynikajúca. Vďaka vysokému rozlíšeniu je na ňom množstvo detailov, neobjavujú sa nijaké artefakty a plynulosť je vďaka 30 fps tiež dobrá. Už Samsung Wave pri natáčaní videa prekvapil a Galaxy je v tomto smere ešte ďalej.

GPS čip ma svojou citlivosťou najskôr sklamal. Doba, potrebná na zafixovanie signálu z družíc bola vždy dlhšia, než napríklad u Desire, alebo Wave a pri testovaní v Google Maps aktuálna pozícia dosť výrazne „skákala“, akoby mal telefón problém s jednoznačným určením polohy. Avšak v spolupráci s klasickou cestnou navigáciou Galaxy S pracuje spoľahlivo, o čom som sa presvedčil počas 400 kilometrovej cesty v neznámom prostredí, počas ktorej ma spoľahlivo navigoval a nevyskytol sa ani jediný problém s nepresnosťou, či výpadkom signálu. Samotný GPS čip v Galaxy S je o niečo menej presný, než je tomu u konkurencie, napriek tomu na cestnú navigáciu úplne postačuje, problém by sa mohol vyskytnúť len v aplikáciách, vyžadujúcich maximálnu presnosť, napr. pri geocachingu.

...na veľkom displeji sa pohodlne píšu

 sms správy aj kratšie maily...

Telefonovanie a správy
Aj v takomto funkciami nabitom telefóne je základnou prioritou kvalita hovoru. S ňou som nemal počas telefonovania žiadne problémy, zreteľne a bez skreslenia som počul hlas v slúchadle a druhá strana tiež nezaregistrovala nijaké problémy.

V kontaktoch je možné vyhľadávať buď klasickým kinetickým rolovaním, alebo stačí začať písať meno, prípadne číslo a telefón vám automaticky ponúkne vyhovujúce položky. K jednotlivým kontaktom je možné priradiť viacero čísel, mailov a iných údajov, rovnako ako pri ostatných telefónoch s Androidom.

Správy sa, ako je tomu dnes zvykom, radia do konverzácií, pričom prepnutie na klasické zobrazenie nie je možné a aj ostatné možnosti personalizácie sú obmedzené. Našťastie, komu by vstavaný klient nevyhovoval, môže ho nahradiť alternatívou z Android Marketu. Celkovo sa na veľkom displeji pohodlne píšu sms správy aj kratšie maily a to rovnako na klávesnici v móde portrétu, či naležato.

Záver
V úvode článku som spomínal správy o možnej strate prvenstva Nokie v počte predaných telefónov v prospech Samsungu. Po otestovaní dvoch posledných noviniek od tohto kórejského výrobcu (Wave a Galaxy S) ma to vôbec neprekvapuje. Samsung neustále posúva latku kvality v oblasti hardvéru aj softvéru čoraz vyššie a Galaxy S je len potvrdením tohto trendu. Pri prijateľnej konštrukcii ponúka bezkonkurenčný displej, bohatú hardvérovú výbavu a plnohodnotné multimediálne funkcie, dobrý fotoaparát a výborné video v HD kvalite, to všetko za cenu, ktorá v e-shopoch začína približne na 450 eurách. Samsung Galaxy S je mimoriadne vydarený telefón, ktorý má len pár drobných chýb a mal by uspokojiť aj najnáročnejších užívateľov.

Klady:

• vynikajúci displej
• celková rýchlosť systému
• výborné multimediálne funkcie
• vysoká kvalita natáčaného HD videa

Zápory:

• nechránené sklíčko fotoaparátu bez prisvetľovacej diódy
• plastové kryty

Zriedkavé znaky na našej každodennej....

Naučte sa na klávesnici písať zriedkavé znaky

Pozná to každý kto vytvára texty. Potrebujete napísať veľké „ô“, neustále si prepínate rozloženie kvôli rôznym zátvorkám alebo neviete napísať české „ů“. Všetko je však jednoduchšie ako sa zdá. Nemusíte prepínať klávesnice, nemusíte štartovať ani aplikáciu „Mapa znakov“ známejšiu pod označením charmap.
Problém je v tom, že väčšina lokalizovaných klávesníc so slovenským rozložením nemá na gombíkoch vyobrazené všetky znaky, ktoré sa nimi dajú napísať. Nie každý používateľ počítača si uvedomuje, že pravý Alt značený i skratkou AltGr nemá doplnkovú funkciu len tak zo žartu. Umožňuje rovnakým počtom gombíkov napísať širšiu paletu znakov.
Menové symboly sa nachádzajú v textoch pomerne často. Frekventovaný je americký dolár ktorý je možné nahradiť skratkou USD, čoraz častejšie sa budeme stretávať s eurom. Oba symboly je však možné na slovenskej klávesnici napísať jednoducho.
€ - pravý alt+E
$ - pravý alt+ô
Podobná situácia platí pre lomené, zložené a hranaté zátvorky. Kým guľaté zátvorky sú na slovenskej klávesnici pohodlne dostupné, s ostatnými je situácia komplikovanejšia. Najjednoduchšie si zapamätáte kombináciu pre zátvorky lomené, ktorých poloha je identická s US popiskami. Skratky pre zvyšné dva páry si budete musieť vryť do pamäti.
< - pravý alt+,
> - pravý alt+.
{ – pravý alt+b
} – pravý alt+n
[ - pravý alt+f
] – pravý alt+g
Častým problémom je aj zavináč a obrátené lomítko, ktoré sú pomocou populárnych „dvojhmatov“ dostupné v ktoromkoľvek dialógovom okne. Podobne jednoducho sa môžete vysporiadať aj s ampresandom, mriežkou či vytrácajúcim sa nemeckým ostrým „s“.
& - pravý alt+c
# - pravý alt+x
@ - pravý alt+v
\ - pravý alt+q
ß – pravý alt+§
V obchodných dokumentoch, reklame, marketingu a práve sa môžu vyskytovať znaky pre označovanie registrovaných ochranných známok a obchodných značiek. Dostupné sú intuitívne zapamätateľnými skratkami.
® - pravý alt+r
™ - pravý alt+t
Špecifiká má i slovenčina samotná. Veľké „ô“ a veľké „ä“ na klávesnici nenájdete. Rovnaká situácia platí i pre niektoré české a nemecké znaky. Prepnúť odstavec tak, aby sa vypisoval kapitálkami nie je univerzálnym riešením.
Ô – alt + 0212
őŐűÜ – pravý alt+0, písmeno
ůŮ – pravý alt+5, písmeno
Ä – pravý alt+=, A
TIP: Nikdy nepodceňujte klávesové skratky. V grafických prostrediach ušetria veľa času pri ovládaní, pri písaní znižujú chybovosť. Ak si neviete rady s písaním „raritných“ znakov, stlačte kombináciu Win+R, do políčka vpíšte magické slovko charmap a stlačte enter. Spustí sa aplikácia, ktorá vám umožní do medzipamäte klávesnice kopírovať špeciálne znaky.

Čítajte viac: http://pocitace.sme.sk/c/2817461/naucte-sa-na-klavesnici-pisat-zriedkave-znaky.html#ixzz188ZzaXOM

WIKIPÉDIA - Encyklopédia 21. storočia

Papierové encyklopédie zapadajú prachom už deväť rokov

Načo sa mám niečo učiť naspamäť, keď si to viem nájsť v knihách? Tak znela školská výhovorka minulého storočia. Od januára 2001 stačí, ak človek vie na klávesnici naťukať wikipedia.org. Najväčšia internetová encyklopédia oslavuje v týchto dňoch deviate narodeniny. A hoci je Wikipedia šiestou najpopulárnejšou webstránkou na svete a v anglickej verzii obsahuje od vlaňajška už viac ako tri milióny hesiel, najväčší rozmach má už zrejme za sebou.

Jeden z dvoch zakladateľov Wikipedie Jimmy Wales. Ani on raz neodolal a upravil svoje heslo v encyklopédii. Pripísal si viac zásluh na Wikipedii ako Larry Sanger.

Autor: Shankbone

Wikipedia odštartovala akosi náhodou. Pôvodne mali byť údaje z nej len "krmivom" pre serióznejší expertmi písaný encyklopedický projekt Nupedie. Nápad Američanov Jimmyho Walesa a Larryho Sangera s online encyklopédiou, ktorú môže ktokoľvek voľne upravovať i čítať, sa však ujal natoľko, že dnes, deväť rokov po jej spustení, má Wikipedia takmer dvesto nezávislých jazykových vydaní.

Internetová encyklopédia sa stala populárnou na celom svete, pričom príčinu svojho úspechu, no aj najväčšej slabiny, skrýva priamo vo svojom názve. Havajský výraz wiki wiki, podľa ktorého je projekt pomenovaný, totiž znamená rýchlo. Autori z celého sveta rýchlo tvoria nové heslá, ďalší ich rýchlo opravujú a spresňujú. Nájdu sa však aj takí, čo uponáhľaný systém zneužívajú a encyklopédiu zámerne ničia chybami.
Prakticky už krátko po vzniku Wikipedie sa chyby vďaka obrovskému počtu editorov darilo pohotovo vychytávať. Podľa štúdie spoločnosti IBM z roku 2003 sa klamstvá opravovali tak rýchlo, že si ich v podstate nik nestihol prečítať. V rokoch 2004 až 2007, keď bol rozmach online encyklopédie najvýraznejší, sa Wikipedii naďalej darilo udržať si vysokú úroveň, viaceré médiá jej spoľahlivosť dokonca porovnávali s tlačenými encyklopédiami.
Wikipedia má dobré renomé aj dnes, otázniky sa však natískajú vzhľadom na ďalšiu budúcnosť. Podľa španielskeho výskumníka Felipeho Ortegu, ktorý sa zaoberá informačnými technológiami, sa totiž od roku 2007 aktivita editorov znižuje. "Keď ľudia prestanú editovať Wikipediu, znamená to, že projekt je stratený?" pýta sa aj redaktor technologickej rubriky britského denníka Guardian Jack Schofield.
Jeden z desiatich správcov slovenskej Wikipedie vystupujúci pod menom Bubamara priznáva, že napriek snahe sa nedá ustrážiť každá úprava. "Niektoré zlomyseľnosti nájdeme občas aj po niekoľkých mesiacoch, prevažná väčšina problematických úprav sa však vychytáva hneď po vložení," hovorí Bubamara. Slovenská Wikipedia momentálne obsahuje takmer 112-tisíc hesiel.
Chyby robia autori zámerne aj nevedomky. "Nie každý nekvalitný príspevok vznikol so zámerom škodiť. Často ide o nováčikov, ktorí v dobrej viere napríklad vytvoria heslo o populárnom spevákovi, filme či počítačovej hre. Nepíšu ho však v encyklopedickom štandarde, ale z pozície fanúšika," vysvetľuje Bubamara, ktorá vtipné chybné príspevky zbiera v online Kabinete kuriozít.
Zlomyseľnosti sa často vyskytujú v predpoludňajších hodinách, keď si žiaci krátia chvíle v škole. "V tomto prípade niekedy stačí na pár hodín zablokovať IP adresu školy a počkať, kým sa školáci zamestnajú nejakým zmysluplným učivom," hovorí správkyňa. Zablokovať možno nielen IP adresu, ale proti upravovaniu sa dá "zamknúť" aj samotný príspevok.
Dočasne sa napríklad uzamykajú heslá, pri ktorých prebieha bitka dvoch táborov, ktoré si vzájomne prepisujú svoje pohľady na danú udalosť. Správcovia smú zamknúť aj článok, ktorý je trvale pod paľbou vandalov. Podľa štatistík anglickej Wikipedie tvoria príspevky "škodcov" až štvrť percenta zo všetkých úprav vo Wikipedii.
Zámerné prepisovanie príspevkov sa však nedeje len zo zlomyseľnosti, ale aj z priam orwellovských pohnútok. Históriu na svoj obraz vo Wikipedii v minulosti prepisovali obe hlavné americké politické strany - demokrati i republikáni, ale napríklad aj televízia Fox News, americká spravodajská služba CIA či niektoré nadnárodné korporácie.
V popise encyklopédie sa píše, že Wikipedia nie je anarchia, byrokracia či bojisko. Ale ani demokracia. Ak sa ľudia nevedia dohodnúť na znení kontroverzného hesla, konečnú verziu neurčuje hlasovanie väčšiny, ale diskusia. Napokon, ak bude fungovať dialóg, má Wikipedia šancu zachovať si kredit aj pri čiastočnom odleve editorov.

Klony Wikipedie vznikajú zo žartu i z trucu

Nestranný uhol pohľadu je jedna zo základných zásad článkov vo Wikipedii a editori internetovej encyklopédie neutralitu prísne strážia. Predsa sa však na internete nájdu stránky na nerozoznanie od Wikipedie, ktoré v článkoch názor viac či menej okato pretláčajú. Klony Wikipedie niekedy slúžia na presadzovanie menšinového svetonázoru, inokedy majú len pobaviť.
Vari najznámejším klonom je Uncyclopedia, paródia Wikipedie. Vznikla pred piatimi rokmi a jej anglická verzia má dnes už 25-tisíc hesiel. Pôvodne malý recesistický projekt sa rokmi rozrástol do nevídaných rozmerov a dnes má podobne ako Wikipedia desiatky jazykových verzií po celom svete. Od roku 2007 je v prevádzke aj slovenská Necyklopédia, ktorá obsahuje takmer 800 článkov.
Zo satiry ťažia aj ďalšie klony Wikipedie - napríklad Encyclopedia Dramatica či Dickipedia. Ich články sa pohybujú na hranici dobrého vkusu a často si nevyberane uťahujú z rôznych osobností (v Dickipedii sa napríklad o Madonne píše, že medzi jej záľuby patrí obliekanie si podivných kužeľovitých podprseniek, ktoré síce majú byť sexy, ale sú skôr strašidelné).
Aj internetový humor má však svoje krehké hranice. Zakladateľ Uncyclopedie Jonathan Huang sa snaží pravidelne čistiť články od rasistických hesiel, slovenská Necyklopédia zase autorom radí, aby boli zábavní a nepísali príliš urážlivé články hlavne o neznámych osobách. "Lepšie je robiť si srandu z politikov, ktorí riadia celý štát, prípadne svet, ako z bezvýznamných spolupracovníkov v zamestnaní," píše sa v podmienkach Necyklopédie.
Na rozhraní sveta humoru a reality sa nachádzajú rôzne encyklopédie o televíznom svete. Autori sa v nich veľmi seriózne a podrobne rozpisujú o neexistujúcich televíznych svetoch a postavách - napríklad o seriáloch Star Trek či Simpsonovcoch. Niektoré klony sú však zamýšľané ako celkom seriózne projekty. Jedným z najznámejších je nacionalisticky ladená Metapedia, ktorá existuje aj v slovenskej podobe.
Kritici klonov Wikipedie sa odvolávajú najmä na ochranu neskúsených internetových používateľov, ktorých môže podobnosť s najrozšírenejšou encyklopédiou popliesť. Na niektoré z nich už reagovali aj oficiálne miesta. V roku 2008 vláda Malajzie upozorňovala novinárov, aby neverili Uncyclopedii, keďže sa v nej o ich krajine píšu lži. Publikum Uncyclopedie sa na tom skvele bavilo.
Samozrejme, vtipne a satiricky nie je v Uncyclopedii opísaná len Malajzia. O Slovensku sa napríklad píše, že napriek tomu, že má vrúcny vzťah k svojmu južnému susedovi, v roku 2005 vystrelilo na Maďarsko nukleárnu hlavicu, ktorá zabila maďarskú národnú kravu. Ako národný šport Slovenska sa v článku uvádza závisť.
Slovensko rôzne opisujú aj domáce internetové encyklopédie. Kým Wikipedia len stroho konštatuje, že Slovensko je vnútrozemská krajina v strednej Európe, nacionalistická Metapedia dopĺňa hneď v prvej vete "správny" názov - Druhá Slovenská republika a Necyklopédia pompézne dodáva - "Slovensko (niektoré zdroje uvádzajú Slovinsko) je stredom rite, vesmíru, galaxie, slnečnej sústavy, sveta a Európskej únie".

Slovenská stránka wikipédie TU

...BLOG o tom čo ma baví :-): Enviromentálne manažérstvo

...BLOG o tom čo ma baví :-): Enviromentálne manažérstvo

Enviromentálne manažérstvo

 ISO 14001

Manažérstvo kvality (nenormované tvary: manažment kvality, staršie riadenie kvality či riadenie akosti) je súčasť riadenia podniku; cieľom je optimalizácia pracovných postupov alebo výrobných procesov so zohľadnením materiálových a časových zdrojov, očakávanej konečnej kvality produktu (definovanej pokiaľ možno číselnými parametrami) a predpokladaného ďalšieho rastu a vývoja firmy. Medzi základné nástroje manažérstva kvality patria napríklad zber dát o spokojnosti zákazníka, vyhodnocovanie výkonnosti a spoľahlivosti procesov, počtu reklamácií od zákazníkov, štatistika a iné, vedúce k zlepšovaniu podnikových komunikačných štruktúr, odborných firemných stratégií, zvýšeniu spokojnosti zákazníka, úspore zdrojov vďaka zavedeniu vhodne zvolených štandardov, atď.

Manažérstvo kvality má zabezpečiť, aby sa v podniku dostali požiadavky na kvalitu produktu a výrobných, či vývojových procesov medzi hlavné priority. Tieto požiadavky môžu byť formálne zadefinované (napríklad internými smernicami, príručkou kvality alebo vo firmách s manažérstvom kvality v nižšom stupni vývoja i interným e-mailom z vedenia podniku), alebo neformálne (nepísané očakávania primeranej kvality). Vývoj manažérstva kvality dospel v súčasnosti k niekoľkým viac či menej štandardizovaným postupom, z ktorých niekoľko je prijatých vo forme noriem (napr. ISO 9001, ISO 14001,...) alebo odporúčaní (napr. CMM). Manažérstvo kvality sa zaoberá nielen procesmi výroby či vývoja a produktom samotným, ale siaha i do riadenia podniku a snaží sa o vyhodnocovanie vedenia podniku a projektov, úspešnosti strategických rozhodnutí,...

Kvalita nestojí nič

Tento výrok je niekedy možné počuť najmä na poradách o rozpočte pre oddelenie kvality. Je pravdivý, avšak treba ho chápať v istých súvislostiach: manažérstvo kvality na začiatku (pri zavádzaní systému) stojí isté množstvo zdrojov. Toto množstvo závisí od vhodnosti zvoleného systému, od nasadenia personálu, od podpory vedenia, a od skúsenosti zodpovedného kvalitára, ktorý systém zavádza. Od systému kvality sa očakáva prínos v podobe získania nových zákazníkov, udržania firmy na trhu, udržania existujúcich zákazníkov, ušetrenia zdrojov vďaka efektívnejšiemu riadeniu a komunikácii vo firme, a podobne. Tieto prínosy v ideálnom prípade vyrovnávajú cenu, ktorú firma platí za chod systému kvality a prinášajú zisk. V tomto zmysle treba chápať výrok Kvalita nestojí nič.

EMAS

Európska legislatíva - podľa EMAS (kým ISO 14001 je podľa svetovej normalizačnej organizácie ISO, EMAS je na podmienky EU) 

---

EMAS - Environmental Management and Audit Scheme
EMAS - Environmentálny manžment a audity 

Paralelne s normalizačnými aktivitami vydala EU nariadenie EC 1863/93 k EMAS I a 196/2006 o EMAS II, čo je skratka pre Environmental Management and Audit Scheme - Schéma environmentálneho manažmentu a auditu ( * kontrolné otázky pre audit EMAS II ). Ide o návod na zavádzanie systému manažmentu kvality ako dobrovoľnú účasť priemyselných podnikov z určitých sektorov hospodárstva. Dá sa aplikovať ako rozšírený variant ISO 14001, vyžaduje však pravidelné vydávanie správ o stave environmnetu . EMAS zdôrazňuje viac význam lokality a ISO zase celého podniku.

Porovnanie EMAS II a ISO 14001 možno nájsť napr. na => POROVNANIE . Zásadným rozdielom ako vidieť stále zostáva v tom, že EMAS II je prísnejšia a povinne napr. vyžaduje podávanie ročných správ o stave životného prostredia (Umwelterklärung) a súlad s legislatívou, t.j. jej dodržiavanie v podnikou. EMAS sa uplatńuje len v krajinách EU kým ISO 14001 celosvetovo. V podmienkach EU sa považuje ISO 14001 za prvý krok ku EMAS, ktorá pokrýva všetky položky ISO 14001 (naopak nie).

Linky k EMAS II 

[SAŽP]
Požiadavky ustanovení revidovaného nariadenia EMAS II a podmienky na začleňovanie organizácií do schémy sú v právnom poriadku SR upravené zákonom NR SR č. 491/2005 Z.z. z 23. decembra 2005 o environentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Europskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákony
Prepojenie medzi priemyslom a životným prostredím
je veľmi úzke, komplexné a závažné. Téma priemysel
a životné prostredie patrila k najviac diskutovaným už
od čias, kedy sa začali vo svete objavovať prvé environmentalné
vízie a úvahy. Hľadanie nástrojov pre efektívne
riešenie tohto vzťahu závisí od mnohých faktorov. V
súčasnosti je to cieľom aj prebiehajúcich procesov v
lisabonskom programe spoločenstva a tiež vnútroštátnych reformných
programov v rámci politiky súdržnosti EÚ na roky 2007
- 2013, ktorá sa zameriava na realizáciu obnovenej Lisabonskej
stratégie. K nástrojom, spĺňajúcim kritériá reformy lisabonského
typu, patrí aj EMAS (Eco-Management Audit
Scheme) - schéma pre environmentálne manažérstvo
a audit, ustanovená nariadením Európskeho parlamentu
a rady (ES) č. 761/2001.
Tri etapy vo vývoji EMAS
EMAS I bol schválený v roku 1993 na pomoc firmám
z oblasti priemyslu. Založený bol na štuktúrovanom prístupe
k riadeniu environmentálnych aspektov výrobných
a iných činností.
V roku 2001 bol schválený EMAS II, ktorého jadrom
sa stala norma ISO 14 001:1996. Bol doplnený
o možnosť používania imidžového loga, ktoré dovoľuje
využívať zásadu: „Kto robí viac pre životné prostredie
než vyžadujú právne predpisy, zaslúži si byť odmenený
v trhovom, konkurenčnom prostredí.” V tejto vývojovej
etape sa rozšírila možnosť účasti v EMAS-e aj pre organizácie
z oblasti podnikateľských služieb i verejnej správy.
Začiatkom roku 2005 sa na úrovni ES začali práce
na príprave návrhu ďalšej vývojovej etapy EMAS III,
s ambíciou naplniť požiadavky „schémy manažérstva
udržateľného rozvoja” (SMS).
Cieľ a účel platného EMAS
Cieľom EMAS je podporovať sústavné zlepšovanie environmentálneho
správania sa založené na systematickom, objektívnom
hodnotení účinnosti environmentálneho manažérstva
podľa ISO 14 001 doplnené o preukázanie štyroch
požiadaviek explicitne stanovených v prílohe IB1-4
nariadenia ES č 761/2001. Ide o: dodržiavanie právnych
predpisov (na území, ktoré má manažment organizácie
pod kontrolou); environmentálne správanie sa orČo
nevidieť v novom zákone o EMAS-e
ganizácie (prostredníctvom merateľných ukazovateľov
v pravidelných trojročných cykloch); externú komunikáciu
(formou poskytovania informácií o environmentálnom
správaní otvoreným dialógom s verejnosťou a ostatnými
subjektmi; a zapojenie zamestnancov organizácie do procesu
zlepšovania environmentálneho správania (obr. 1).
Účelom EMAS-u je umožniť hodnotenie úrovne environmentálneho
správania organizácií v rámci celého ekonomického
priestoru ES, umožniť súťaž, v ktorej atribúty,
akými sú výkonnosť (podnikateľská, environmentálna),
dôveryhodnosť, priehľadnosť, majú osobitný význam.
Právna stránka EMAS
Nariadenie ES č. 761/2001 (v súlade s čl. 10 a čl.
249 Zmluvy o EÚ) je priamo aplikovateľné a bezprostredne
účinné vo všetkých členských štátoch. Jeho vykonanie
na národnej úrovni si však vyžaduje adaptáciu -
doplnenie inštitucionálneho rámca a úpravu procesných
a správnych pravidiel. Toto nariadenie zabezpečuje rovnaké
uplatňovanie požiadaviek EMAS v rámci celého ES,
stanovením spoločných pravidiel, postupov a základných
požiadaviek. Na členské štáty ponecháva opatrenia, ktoré
je možné primerane vykonať na národnej úrovni (opatrenia
na zvýšenie účasti organizácií v EMAS a pod.).
V podmienkach Slovenskej republiky vykonanie nariadenia
č. 761/2001 bude zabezpečovať zákon
o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme
ES pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý bol schválený v NR SR 23. septembra
2005, nadobudne účinnosť 1. 1. 2006, a zruší
doteraz platný zákon č. 468/2002 Z. z. a vyhlášku MŽP
SR č 90/2004 Z. z.
Nový zákon upravuje najmä: práva a povinnosti organizácií
so sídlom v SR pri ich registrácii, akreditáciu environmentálnych
overovateľov a dozor nad činnosťou environmentálnych
overovateľov, pôsobnosť orgánov štátnej
správy vo veciach environmentálneho manažérstva
a auditu, a zodpovednosť za porušovanie povinností ustanovených
týmto zákonom a príslušnými predpismi ES.
Štruktúru základných prvkov EMAS v zmysle nariadenia
ES č.761/2001 a vzťahy medzi nimi podľa zákona
o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií
v schéme ES pre environmentálne manažérstvo a audit
a o zmene a doplnení niektorých zákonov znázorňuje obr.
č. 2 (pozri prílohu s. 5).
V nadnárodnej úrovni štruktúru tvoria (okrem 3 základných
orgánov EÚ - komisie, rady a parlamentu): Výbor
EMAS - regulatórny výbor zložený zo zástupcov členských
štátov pomáhajúci komisii a Fórum NAO - zložené
zo zástupcov národných akreditačných orgánov. Ďalej je
pri komisii vytvorený Helpdesk EMAS - poradný organ
pre odbornú i širokú verejnosť v záležitostiach EMAS,
ktorý súčasne vedie a aktualizuje aj register organizácií,
register území vplyvu organizácií a register environmentálnych
overovateľov. Minimálne raz do roka sa koná
porada zástupcov príslušných národných orgánov.
V rámci SR základné prvky EMAS tvoria príslušný orgán
Obr. č. 1
4/2005 ENVIROMAGAZÍN 25
EMAS
- MŽP SR (ktorému pomáha SAŽP/ COHEM-OEM Trnava),
akreditačný orgán (SNAS), environmentálni overovatelia,
organizácie a správne orgány.
Vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi v procese registrácie,
pri vedení registra organizácií, podpore účasti
organizácií sú upravené v § 2 až § 6 zákona. Akreditáciu
environmentálnych overovateľov a dozor nad ich činnosťou
upravujú § 7 až § 14 zákona a upresní vykonávacia
vyhláška MŽP SR. V procese akreditácie/dozoru,
resp. procese overovania požiadaviek nariadenia ES
č. 761/2001 sa uplatnia medzinárodné normy (ISO),
metodické smernice pre akreditáciu (MSA). Pôsobnosť
orgánov štátnej správy je vymedzená v § 15 a § 16
zákona. Spoločným prechodným a záverečným ustanoveniam
sa venujú § 17 až § 20 zákona.
Návrh vykonávacej vyhlášky k novému zákonu je
v súčasnosti v schvaľovacom procese.
Funkčná stránka EMAS
Riešenie vzťahu organizácia - životné prostredie
v EMAS je založené na procesne orientovanej norme
ISO 14 001 (EMS), ktorá je postavená na všeobecnom
manažérskom modeli riadenia zmeny. S uplatňovaním
tejto normy má na Slovensku skúsenosť cca 250 organizácii,
ktoré mali potvrdenú funkčnosť systému certifikátom
k 30. 6. 2005. Snahou manažmentu je prepojiť
(integrovať) pozitívny vzťah organizácie k životnému
prostrediu so snahou o úspech vo svojej činnosti. Nehľadajú
sa iba možnosti zníženia napr. environmentálnej
záťaže ovzdušia, tvorby odpadových vôd, ale, pochopiteľne,
v súlade so zameraním organizácie aj úspory
v energii, surovinách, materiáloch a iných zdrojoch, ktoré
výrazne ovplyvňujú jej efektívnosť.
V prípade EMAS nejde o jednorazovú krátkodobú kampaň,
ale o sústavné zlepšovanie environmentálneho správania
organizácie, ktorá to môže dôveryhodným spôsobom
preukázať. Práve požiadavka (príloha IB2 nariadenia ES č.
761/2001) preukázať systematické zlepšovanie environmentálneho
správania, robí EMAS náročným nielen pre organizácie, ale aj
zúčastňujúce sa inštitúcie (obr. 3).
Rozdiel medzi EMAS - nariadením ES č. 761/2001
a populárnejším EMS podľa medzinárodnej normy ISO
14 001 je v tom, že funkčnosť systému podľa ISO
14 001 potvrdzuje na základe externého auditu certifikačná
spoločnosť, ktorá o tom vydá aj certifikát, zatiaľ
čo plnenie požiadaviek EMAS overuje akreditovaný environmentálny
overovateľ a proces pokračuje na príslušnom
národnom orgáne pre EMAS, ktorý v podmienkach
Slovenska má charakter správneho konania. Registrácia
končí zapísaním do centrálneho registra na úrovni EÚ
a priznaním práva organizácii používať imidžové logo
EMAS s registračným číslom. Udržanie sa v registri si
od organizácie vyžaduje prostredníctvom environmentálneho
vyhlásenia vypracovaného na tri roky poskytovať
každoročne aktualizované/overovateľom potvrdené
informácie o sústavnom zlepšovaní environmentálneho
správania organizácie. Registrácia v EMAS predstavuje
vládnu záruku plnenia požiadaviek právnych predpisov
na ochranu životného prostredia. To je hlavný rozdiel
oproti certifikácii podľa ISO 14 001 a rozhodujúca pridaná
hodnota zaregistrovaných organizácii (obr. 4 - príloha s. 5).
Zjednodušenie EMAS, využívanie spojení a synergie – súčasť
procesu „lepšej regulácie”.
Miera pridanej hodnoty registrácie sa odvíja od kľúčového
procesu (implementácie požiadaviek EMAS
v organizácii) a zvyšujú ju podporné procesy v závislosti
od spolupráce a nadväznosti činností zúčastňujúcich sa
inštitúcií - vlastníkov príslušných procesov. Prehĺbenie
porozumenia týmto otázkam umožňuje zjednodušovanie
požiadaviek, znižovanie administratívnych nákladov, na
úrovni organizácie modernizáciu – environmentálnu inováciu
(predovšetkým na základe dobrovoľnej bázy) –
posun smerom k zdieľaným systémom. Práve to je rozhodujúca
úloha schémy pre environmentálne
manažérstvo a audit
na národnej úrovni. Model procesov
EMAS na národnej úrovni SR
možno rozčleniť do 5 základných
procesov schematicky zobrazených
na obr. 5. Od týchto procesov,
hierarchicky postavených na
najvyššej úrovni, sa odvíjajú všetky
detailné procesné toky, ktorých
spravovanie, resp. manažovanie sa
rieši právnymi, resp. technickým
predpismi.
Implementácia požiadaviek EMAS
v organizácii: nariadenie ES 761/
2001 čl. 3 ods. 2 písm. a), b), c);
rozhodnutie 680/2001 (obr. 6).
Poverenie akreditačného orgánu
a dohľad nad jeho činnosťou: nariadenie
ES 761/2001 čl. 4, nový zákon/
2005 Z. z. .§7, §15, ISO/IEC
17011: 2004 (obr. 7).
Akreditácia overovateľov a dozor nad
ich činnosťou: nariadenie ES 761/
Obr. č. 3
Obr. č. 5
2001 čl. 3 ods. 2 písm. a), b), c), nový zákon/2005 Z.
z § 10, § 11, § 12, § 13, § 14, vyhláška MŽP SR, MSACE/
02 2002 (smernica EA-7/02 na akreditáciu certifikačných
orgánov pre SEM), obr. 8.
Overovanie požiadaviek EMAS a potvrdzovanie platnosti environmentálneho
vyhlásenia / informácií: nariadenie ES 761/
2001 čl. 3 ods. 2 písm. d), STN ISO 19011: 2002 (obr.
9).
Registrácia organizácií a udržiavanie registrácie: nový zákon/
2005 Z. z., § 2, § 3, § 15, vyhláška MŽP SR (obr. 10),
pozn.: obr. 6 – 10 nájdete v prílohe na s. 5 - 6.
Pri lepšom pochopení možností týchto spojení sa dá
využiť synergia opatrení, súdržnosť prostredia osobitne
dôležitá pre financovanie podľa budúcich finančných
výhľadov ES. Definícia organizácie (čl. 2. písm s) nariadenia
ES č.761/2001) umožňuje zoskupovanie rôznych
osôb viazaných navzájom dokumentovaným vzťahom
spolupráce pod vedením zodpovednej osoby – dáva veľké
možnosti aplikácie v oblasti rozvoja regiónov.
Záver
EMAS je akronym anglického názvu schémy pre
environmentálne manažérstvo a audit, vytvorenej ako
systémový nástroj na ochranu životného prostredia
a trvalo udržateľný rozvoj v rámci Európskej únie. Je
založený na riadení environmentálnych aspektov činností
ako základných prvkov procesov organizácií. To
umožňuje prostredníctvom vhodných nástrojov a techník
integrovať do bežných manažérskych konceptov požiadavky
na ochranu životného prostredia a meniť ju zvnútra.
Celá organizácia z dôvodu zachovania svojej konkurencieschopnosti
nepretržite obnovuje svoje postupy
a kompetencie, v rámci ktorých reaguje na požiadavky
ochrany životného prostredia. Schéma sa snaží túto
aktivitu organizácie oceniť mechanizmami trhového
prostredia. Na takto získanej pridanej hodnote sa podieľa
súhrn faktorov, medzi ktoré patrí aj dôveryhodnosť podporných
procesov schémy.
Snahou zákona je zabezpečovať a zlepšovať spoluprácu
a nadväznosť činností rôznych subjektov na nadnárodnej,
národnej a lokálnej úrovni - v súlade
s myšlienkou partnerstva - a tým zosilňovať súčinnosť
medzi ochranou životného prostredia a hospodárskym
rastom.
Logo EMAS je verejná celoeurópska ochranná značka
pre environmentálne manažérstvo a komunikáciu,
výhody ktorej môžu využívať organizácie z výrobnej sféry,
zo sféry služieb, regionálne organizácie, samosprávne
orgány a iné inštitúcie.

Recyklácia

Recyklácia je v súčasnosti často používaný pojem a rozumieme pod ňou opätovné zhodnocovanie materiálov, ktoré boli už na nejaký účel použité a stal sa z nich odpad. Bežne sa recyklujú kovy, ako železo, hliník a meď, sklo, papier, rôzne druhy plastov, a iné typy odpadov, ako napríklad elektronický odpad, ktorý sa skladá z viacerých typov materiálov. Takto získané materiály sa používajú buď samostatne alebo väčšinou ako prímes pri výrobe produktov z primárnych surovín, za účelom zníženia výrobných nákladov a v niektorých prípadoch aj za účelom zlepšenia vlastností samotného produktu.

Priebeh recyklácie

Pri vlastnom procese recyklácie je veľmi dôležitý jej počiatok, ktorý sa skrýva v získavaní samotnej suroviny vhodnej na recykláciu. Proces získavania tejto suroviny je úzko spätý z odpadovým hospodárstvom pretože surovina, teda odpadový papier, plasty, a iné sa buď môžu získavať zo separovaného zberu, alebo sa môžu vyberať z komunálneho odpadu. Komunálny odpad je zmesou všetkých materiálov, ktoré domácnosti vyprodukujú a vyberanie jednotlivých druhov materiálov je príliš nákladné a preto sa v slovenských podmienkach väčšinou nerobí. Väčšie mestá a niektoré obce majú zavedený separovaný zber. Používajú sa buď kontajnery alebo vrecia, do ktorých občania rozdeľujú odpad podľa typu materiálu. Štandardne sa takto separuje sklo, papier, a plasty. Na prevádzkach jednotlivých zberných dvorov sa jednotlivé tieto komodity ešte potom triedia na užšie špecifikované komodity. Napríklad plasty sa triedia na PET fľaše rozdelené podľa farieb, fólie, obaly na kozmetické a kuchynské prípravky a prípadne iné.

Jednoduchšie sa recyklujú odpady z priemyselnej výroby, ktoré väčšinou netreba triediť ani zbavovať kontaminácii. Tieto odpady sa potom často recyklujú priamo u ich producentov.

Vytriedené odpady sa predávajú spracovateľom, ktorí ich prepracovaním zhodnotia. Takéto zhodnotenie je zvyčajne robené buď po úroveň výroby základnej suroviny, ktorá sa predáva ako komodita spracovateľom primárneho materiálu, alebo zhodnocovatelia vyrábajú priamo finálne výrobky.

Výhody recyklácie

Recyklácia má svoje nepopierateľné výhody v tom, že priamo prispieva k udržateľnému rozvoju. Je to jeden z troch nástrojov odpadového hospodárstva, tzv. 3R¹, pričom prvé dva nástroje sú redukcia a opätovné používanie daného výrobku na ten istý účel alebo na iný účel². Recyklácia nastupuje, keď sú už možnosti prvých dvoch nástrojov vyčerpané. Týmto spôsobom sa prispieva k znižovaniu spotreby prvotných surovín. Získavanie prvotných surovín je mnohokrát energeticky náročné, prípadne zdroj energie, ako ropa, je samotnou prvotnou surovinou, ako je to v prípade plastov. Podľa údajov rôznych svetových organizácii sa dosahujú výrazné energetické úspory pri výrobe materiálov z druhotných surovín. Druhotné suroviny sú energetiky úspornejšie, pretože ich netreba dopravovať z veľkých vzdialeností, ako napríklad ropu, alebo ich netreba tak prácne získavať v čistom stave, ako napríklad hliník z bauxitu. Okrem energie sú procesy recyklácie šetrnejšie aj voči životnému prostrediu, keďže často krát menej znečisťujú ovzdušie a vody. Tabuľka 1^3,4, uvádza prehľad energetických úspor pri výrobe najpoužívanejších surovín:

Tabuľka 1 - Prehľad energetických úspor

Materiál	Energetická úspora
Oceľ	74%
Hliník	95%
Meď	85%
Olovo	65%
Papier	64%
Plasty	80%

Nevýhody recyklácie

Napriek tomu, že recyklácia je v princípe užitočná, nie je jednoduchá. Kvalita recyklovanej suroviny mnohokrát pri konvenčných technológiách nedokáže dosiahnuť kvalitu prvotnej suroviny, keďže materiály pri spracovávaní degradujú. Okrem degradácie je problémom aj čistota materiálov, ktorá súvisí s tým, že v jednom výrobku je použitých viacero materiálov, ktoré treba od seba oddeliť. Spotrebitelia taktiež často použijú výrobok nesprávne, čím ho kontaminujú, alebo znížia kvalitu materiálu, z ktorého je výrobok zhotovený. Disciplína človeka je kľúčový faktor úspešnosti recyklácie. Ešte stále je vo výrobkoch väčší podiel prvotných surovín a v komunálnom odpade je ešte stále vysoký podiel materiálov, ktoré je už možno separovať. Získavanie suroviny na recykláciu je tak aj kvôli nedôslednému separovaniu odpadu spotrebiteľmi náročné, pretože sa musí dotrieďovať buď ručne, čo znamená zamestnávanie veľkého počtu ľudí, alebo strojovo, na čo však treba investovať do sofistikovaných triediacich liniek, ktoré sú schopné zo zmiešaného odpadu vybrať jednotlivé recyklovateľné materiály.
Ďalšou prekážkou v recyklácii sú požiadavky spotrebiteľov na kvalitu materiálov použitých vo výrobkoch. Mnohokrát má recyklát porovnateľné úžitkové vlastnosti ako primárny materiál, avšak vzhľadovo sa môže javiť ako horší. Použitie takéhoto materiálu je potom z marketingového hľadiska problematické a odrádza výrobcov od používania druhotných surovín vo svojich produktoch.

Budúcnosť recyklácie

Nakoľko prírodné zdroje na Zemi sú vyčerpateľné, alebo sa obnovujú pomaly, je nevyhnutné aby sa podiel recyklovaných surovín pri výrobe výrazne zvyšoval, ideálne až na úroveň 100%. V rámci Európskej Únie je tento trend podporovaný aj odpadovou politikou spoločenstva, ktorá zaväzuje zvyšovať percento separovanosti odpadu v jednotlivých členských štátoch. Preto z racionálnych aj legislatívnych dôvodov má recyklácia perspektívu a treba očakávať jej ďalší rast.
Recyklácia sa však nemusí uberať len tým smerom, akým ide teraz, keď sa z daného odpadového materiálu vyrobí znova ten istý materiál ako náhrada primárneho materiálu. Jestvujú aj spôsoby ako z jedného materiálu vyrobiť iný. Takéto možnosti sú hlavne určené pre organické nekovové materiály, ako papier, plasty a biologický odpad. Tieto sa môžu splyňovaním premeniť na syntézny plyn⁶, z ktorého je možno ďalej pomocou katalyzátorov vo Fischer-Tropschover reakcii vyrábať veľké spektrum organických látok, pričom natoľko nezáleží na tom, aká vstupná surovina je v procese použitá. Tieto možnosti preto dávajú recyklácii nový rozmer, pretože je možné lepšie zladiť dostupnosť konkrétneho druhu odpadu a požiadavky na výstupný produkt.

NIEČO PRE ŠTUDENTOV NA SKÚŠKU NA STIAHNUTIE :

http://www.uloz.to/6802744/vypracovane-otazky-enviro-novsie-docx